iklan

NASIONÁL, INTERNASIONÁL

TL halo progressu pozitivu implementa Konvensaun CEDAW

TL halo progressu pozitivu implementa Konvensaun CEDAW

Sekretária Estadu Igualdade no Inkluzaun, Maria do Rosário Fátima Correia. Imajen Tatoli/António Daciparu.

DILI, 12 juñu 2023 (TATOLI)—Delegasaun Timor-Leste ne’ebé lidera hos Sekretária Estadu Igualdade no Inkluzaun (SEII), Maria do Rosário de Fátima Correia, aprezenta ona relatóriu periódiku dahaat CEDAW Nasaun Unida, Jenebra-Suiza ba sesaun 85, ne’ebé hatudu rezultadu pozitivu.

Timor-Leste kontinua halo progresu ne’ebé pozitivu iha implementasaun Konvensaun CEDAW husi dezembru 2015, maiu 2023, nune’e Timor-Leste konsidera igualdade jéneru no hakbiit feto no labarik-feto nu’udar prioridade aas liu ba dezenvolvimentu sosiedade ne’ebé inkluzivu no kontinua kompromitidu hodi asegura feto, labarik-feto, portadór/a defisiénsia no grupu vulneravél sira hola parte iha prosesu elaborasaun polítika, lei no programa Governu ne’ebé reflete no responde ba nesesidade hotu-hotu.

“Pontu xave hosi progresu ne’ebé Timor-Leste hetan ona iha artigu espesífiku sira hosi konvensaun kona-ba definisaun diskriminasaun no enkuadramentu legál sira, asesu ba justisa, rekursu mákina nasionál feto, violénsia kontra feto, Planu Asaun Nasionál (PAN) Violénsia Bazeia ba Jéneru (VBJ) 2022-2032, dezenvolvimentu feto, pás no seguransa no foti desizaun, igualdade iha asesu ba edukasaun, politika re-entrada no asesu ba saúde,” nia dehan liuhosi komunikadu imprensa.

Hafoin simu tiha aprezentasaun relatóriu hosi Parte Estadu no simu relatóriu sombra no aprezentasaun hosi Rede Feto, Oxfam TL, no relatóriu hosi ONU iha TL , Komité CEDAW hato’o apresiasaun ba delegasaun Timor-Leste no hato’o progresu pozitivu ne’ebé parte Estadu halo liuhosi reforma lejislasaun sira hanesan Lei Bolsa da Mãe Jerasaun foun, foka apoiu sosiál ba inan isin-rua no labarik iha tinan 2021, Lei Kontra Tráfiku Umanu 2017, Lei Expropriasaun ba rai inklui protesaun feto 2017, Lei Maubisse promove Rejime Estabelese Seguransa sosiál Kontributóriu 2017 no adopta Planu Nasionál violénsia bazeia ba jéneru 2022-2032, Deklarasaun empodarementu feto rurál, PAN 1325 kona-ba Feto, Pás no Seguransa no Adota Konvensaun Direitu Ema ho Defisiénsia no nia Protokolu Opsionál iha 2023.

Komité CEDAW mós fó enfaze ba área preokupasaun no rekomendasaun ne’ebé parte Estadu sei halo iha tinan rua (2) no haat (4) nia laran, tanba tuir observasaun finál ne’ebé hatama iha área prekupasaun no rekomendasaun públika iha Jornál website ONU nian ne’ebé foka ba área preokupasaun no rekomendasaun hanesan Konvensaun CEDAW, protokol opsioná, hasa’e visibilidade no rekomendasaun jerál liuhosi desimina no hasa’e konxiénsia públika, no estabelese mekanizmu kompreensivu envolve entidade Governu, Defensoria Públika no Organizasaun Sosiedade Sivil.

Jornalista : Osória Marques

Editór      : Cancio Ximenes

iklan
iklan

Leave a Reply

iklan
error: Content is protected !!