iklan

INKLUZAUN SOSIÁL

ADTL husu mídia uza termu ne’ebé propriu ba EhD

ADTL husu mídia uza termu ne’ebé propriu ba EhD

Sekretáriu Estadu Komunikasaun Sosiál, Expedito Dias Ximenes, no Membru Konsellu Imprensa, Benevides Barros, partisipa iha kolókiu kona-ba sensibilizasaun kona-ba asuntu defisiénsia ba instituisaun mídia iha Timor-Leste ho tema “Timor-Leste Inkluzivu, Prospero, Reziliente, Sustentavél no Asesivél”, kinta (16 novembru 2023). Imajen Tatoli/Osória Marques.

DILI, 16 novembru 2023 (TATOLI)–Asosiasaun Defisiénsia Timor-Leste (ADTL, sigla portugés), kinta ne’e, realiza kolókiu kona-ba sensibilizasaun kona-ba asuntu defisiénsia ba instituisaun mídia iha Timor-Leste ho tema “Timor-Leste Inkluzivu, Prosperu, Reziliente, Sustentavél no Asesivél”.

Diretór Ezekutivu Asosiasaun Defisiénsia Timor-Leste (ADTL), Cesário da Silva, husu ba meu komunikasaun sosiál sira iha Timor-Leste atu utiliza termu ne’ebé propriu ba ema ho defisiénsia (EhD) sira iha Timor-leste.

“Ami husu ba mídia nia tulun mak hasa’e komunidade nia konsiénsia hodi fó sai liafuan ne’ebé merese ka termu ne’ebé propriu ba ema ho defisiénsia sira. Ami konta tebes ho mídia nia tulun liga ba asuntu ida-ne’e,” Cesário da Silva nia dehan ba jornalista sira, iha edifísiu ADTL, Mascarenhas, kinta ne’e.

Tanba, tuir nia, atu ko’alia kona-ba asesu liuliu informasaun sira-ne’ebé garante sidadaun sira-nia direitu ba asesu no hetan informasaun, entaun Governu bele halo nia asaun sira liga ho komunikasaun sosiál ba ema defisiénsia sira.

“Tanba ita iha ne’e tipu defsiénsia oioin, nune’e ita presiza halo diseminasaun atu oinsá halo komunikasaun ho ema ho defisiénsia sira, maneira entrevista ema ho defisiénsia no husu pergunta,” nia hateten.

Tanba, ema ho defisiénsia ne’e mak halo sira-nia karáter lakohi atu ko’alia no dalaruma mídia duni tuir no dehan tanbasá la fó informasaun, tanba sira-nia karáter mak nune’e.

Tan nune’e, ohin ekipa ADTL atu esplika lala’ok halo komunikasaun ba ema defisiénsia sira hodi ba oin bele halo komunikasaun ne’ebé di’ak.

“Defisiénisa fíziku mak tilun, matan, no iha fizikamente no aleinde ne’e espesifikamente psikososiál no intelektuál. Psikososiál liga ho agresaun no hirak ne’e merese hetan atensaun hosi Governu maibé presiza tulun mídia nian atu identifika. Entaun, ida-ne’e ami presiza tebes mídia nia tulun hodi fó sai informasaun, nune’e sá solusaun mak Governu tenke kria no sá solusaun mak família kontribui,” nia hateten.

Intelektuál, nia esplika, mak hanesan autizme maibé fizikamente ema haree no ida-ne’e seidauk iha manorin espesialista ba ida-ne’e hodi hanorin, entaun hosi ne’e ADTL nia hanoin muda atetude, muda pensamentu no muda polítika ne’ebé sensivel ba asuntu defisiénsia.

Sekretáriu Estadu Komunikasaun Sosiál, Expedito Dias Ximenes, hateten mídia iha Timor-Leste seidauk fó nia kobetura másimu ba iha maluk ema ho defisiénsia sira.

“Durante ne’e, ita hatene katak mídia seidauk fó nia kobetura másimu ba iha maluk ema ho defisiénsia sira. Dala barak ita-nia linguajen ne’ebé fó sai hosi mídia ladun di’ak (pas) ba saida mak sentimentu hosi EhD haree. Liliu asesibilidade ba kolega ema defisiénsia maibé hosi Governu bele dehan seidauk fó másimu kriasaun infraestrutura ne’ebé asesivel ba ema defisiénsia sira, mezmu sira iha kapasidade hanesan ho ema la’ós defisiénsia,” nia dehan.

Tanba ne’e, IX Governu tau atensaun ba dezenvolvimentu ba rádiu komunidade sira-ne’ebé mak jere hosi ema ho defisiénsia sira inklui ba fasilidade hanesan kadeira roda, maibé presiza jornalista sira-nia tulun hodi sai ponte komunikasuan ne’ebé di’ak entre asosiasaun defisiénsia ho Governu.

“Jornalista sira tenke uza liafuan ne’ebé mak saudável, kredível, loos iha produsaun notísia kona-ba ema ho defisiénsia iha Timor-Leste iha área oioin,” nia dehan.

Membru Konsellu Imprensa (KI), Benevides Barros, hateten liga ho asuntu ema defisiénsia ne’e CI hamosu matadalan jornalista inkluzaun ho nia konteúdu prinsipál sira mak fó biban atu jornalista sira prioritiza halo kobertura ba asuntu ema ho defisiénsia no asuntu relijiaun.

Nune’e, nia dehan, iha kobertura ne’e jornalista sira ba asuntu defisiente nu’udar instrumentu vitál ne’ebé bele influénsia opiniaun públiku, hamenus ka redús bias ba ema ho defisiénsia sira-nia situasaun.

“Tanba informasaun hosi mídia no kobertura hosi jornalista sira ba maluk ema ho defisiénsia ho sira-nia asuntu persentajen kiik-liu kompara ho kobertura be asuntu ema ne’ebé la’ós defisiénsia. Jornalista sira-nia kobertura ba asuntu ema ho defisiénsia nian ne’e, ne’ebé transmite ba públiku hamosu estigma no misinformasaun ne’ebé espalla iha públiku kona-ba situasaun no kondisaun real defisiénsia sira-nian,” nia dehan.

Hosi informasaun ne’e, presiza balansu no proporsionalidade informasaun hosi mídia no kobertura jornalista sira ba asuntu ema ho defisiénsia muda persepsaun públiku, tantu liga ba difikuldade iha aspetu ekonómia, kualidade moris no tratamentu naun diskriminativu hosi entidade públiku ka entidade privadu.

“Entaun presiza kolaborasaun entre organizasaun ka asosiasaun ne’ebé nu’udar sumbriña ba ema ho defisiénsia sira ho mídia nu’udar instrumentu vitál hodi halo kampaña no halo advokásia ba direitu no ambiente moris ema ho defisiénsia sira-nian,” nia dehan.

Jornalista : Osória Marques

Editór        : Cancio Ximenes

iklan
iklan

Leave a Reply

iklan
error: Content is protected !!