iklan

JUSTISA

TR indefere petisaun PDHJ ba membru PNTL reformadu na’in-158

TR indefere petisaun PDHJ ba membru PNTL reformadu na’in-158

Edifisiu Tribunál Rekursu. Imajen/Espesiál

DILI, 29 novembru 2023(TATOLI)-Tribunál Rekursu (TR) indefere petisaun Provedória Direitu Humanus no Justisa (PDHJ) ba membru Polísia Nasionál Timor-Leste (PNTL) reformadu na’in-158.

Prevedór, Virgílio Guterres, hateten, Tribunál Rekursu indefere pedidu petisaun PDHJ nian ne’ebé hatama iha jullu tinan ne’e hodi husu TR halo fiskalizasaun absatratu  ba dekretu-lei númeru 69, 28 setembru 2022 kona-ba estatutu pesoál profisionál PNTL iha artigu 128 kona-ba reforma ba membru PNTL ne’ebé atinji ona idade 60.

Tuir Virgílio, iha akordaun Tribunál Rekursu nian ne’ebé fó sai iha semana ida ne’e deklara ho fundamentu katak reforma ne’ebé VIII Governu konstituionál liuhosi desizaun Komandu Jerál PNTL, Komisáriu Jerál Henrique halo hodi  reforma membru PNTL na’in-158 ne’e tuir konstitusionál no tuir duni lei katak ema ema ne’ebé atinji ona idade 60 otomatikamente tenke pasa ba reforma.

Tanba ne’e, durante fiskalizasaun absatratu ne’ebé mak Tribunál halo ba dekretu-lei   númeru 69, 28 setembru 2022 kona-ba estatutu pesoál profisionál PNTL liliu artigu 128 ne’ebé Komandu Jerál PNTL uza hodi halo reforma ba iha membru na’in-158 la hetan inkonstitusionalidade ruma no reforma ne’ebé mak  Komandu PNTL foin daudaun halo ne’e konstitusionál.

Prevedór  Diretus Humanus Justisa, Virgílio Guterres, esplika, iha fulan jullu 2023 PDHJ submete petisaun ida ba TR hodi husu Tribunál Rekursu halo fiskalizasaun abstratu ba dekretu-lei númeru  númeru 69, 28 setembru 2022 kona-ba estatutu pesoál profisionál PNTL liliu artigu 128 kontra espiritu  Konstituisaun RDTL parte II Direitu, Dever Liberdade Garante Fundamentál  ne’ebé fundamenta ho artigu 24 kona-ba reforma ba ema ida ne’e lei tenke mai hosi Parlamentu Nasionál no konjuga ho artigu 50 hosi Konstituisaun RDTL ne’ebé hateten direitu servisu no reforma ne’ebé  Komandu halo  hanesan forsada ka obrigatóriu.

Ho nune’e mak PDHJ husu Tribunál Rekursu atu halo fiskalizasaun abstratu ho kararter urjénsia ba dekretu lei ne’e

No, TR iha loron 26 fulan outubru 2023 TR notifika PDHJ nu’udar na’in ba petisaun ne’e iha notifikasaun ne’e Tribunál indefere pedidu urjénsia ne’ebé PDHJ konsta iha petisaun ne’e ho razaun dekretu-lei númeru 69 kona-ba estatutu pesoál profisionál PNTL liuliu artigu 128 kona-ba reforma membru PNTL nain-158 Tribunál Rekursu la presiza halo fiskalizaun abstratu ho karate urjénsia, maibé tenke tuir prosesu normál.

Nune’e mós Tribunál Rekursu notifika Ministeriu Públiku liuliu Prokuradór Jerál Repúblika Alfonso Lopez no atuál Primeiru-ministru Xanana Gusmão.

Iha notifikasaun ne’e, PGR Alfonso Lopez fó nian pareser ba Tribunál katak reforma ne’ebé Governu da-ualu liuhosi Komandu Jerál Komisáriu Jerál Henrique da Costa ba membru PNTL na’in-158 ne’e konsidera obrigatóriu ka forsada. Enkuantu, atuál Primeiru-ministru Xanana Gusmão mak la fó pareser ba Tribunál Rekursu no hili nonok.

“Maibé iha semana ida ne’e, Tribunál Rekursu hasai ona akordaun katak bazea ba iha rezultadu fiskalizasaun abstratu ba lei númeru 69, 28 setembru 2022 kona-ba estatutu pesoál profisionál PNTL liliu artigu 128 ne’ebé Komandu Jerál uza hodi halo reforma ba membru PNTL nain-158 ne’e tuir duni dekretu lei,” Virgílio Guterres hateten ba jornalista sira iha kna’ar fatin, kuarta ohin.

“No, reforma ne’ebé Governu liuhosi Komandu Jerál PNTL halo ba membru PNTL nain-158 konstitusionál no laiha inkonstitusionál ruma hosi lei ne’e,” nia adianta.

Prevedór Diretus Humanus Justisa ne’e afirma, ida ne’e mak desizaun Tribunál nian hotu-hotu tenke submete.

“Tribunál ne’e desizaun bo’ot ita hotu tenke submete ba iha  desizaun ne’e, PDHJ sei la halo ona rekursu tanba ida ne’e desizaun ona ita tenke submete,”nia hateten.

Virgílio Guterres afirma, desizaun Tribunal nian tuun ona seráke polísia reformadu sira ne’ebé agora tama fali servisu halo funsaun hanesan pesoál polísia instituisaun PNTL ne’e depende ba desizaun polítika mak deside sira hodi reativa sira halo funsaun.

“Desizaun Tribunál sai ona katak konstitusionál seráke membru PNTL reformadu na’in-158 ne’e ilegál ga legál ne’e kona-ba reativasaun sira nia ne’e desizaun polítika la’o ona, PDJH lamete ba iha ne’ebá, tanba ne’e desizaun polítika,” nia  konklui.

Jornalista : Natalino Costa

Editór       : Rafael Ximenes de A. Belo

 

 

iklan
iklan

Leave a Reply

iklan
error: Content is protected !!