DILI, 20 Janeiru 2025 (TATOLI) – Primeiru-Ministru (PM), Xanana Gusmão, iha ámbitu avaliasaun reuniaun Konsellu Administrasaun Fundu Infraestrutura (KAFI), husu no fó atensaun bá servidór Estadu bainhira implementa projetu tenke haree didi’ak kualidade no labele gasta de’it osan.
Tuir nota husi Governu ne’ebé Tatoli asesu ohin, Xefe Governu husu atu to’o iha fulan-Marsu prosesu aprovizionamentu ba projetu sira tenke konklui hodi prepara fali ba tinan sira tuirmai.
“Dalaruma atu aprezenta proposta orsamentu, kada ministru haree de’it ba nia aan rasik, la haree ba sira seluk. Ida-ne’e maki ta-nia problema. Husu servidór Estadu hotu, iha buat barak ne’ebé seidauk halo hotu iha tinan 2024, tanba hadi’a sistema no importante liu iha sistema ne’e mak problema ezekuasaun orsamentu Fundu Infraestrutura”, Xanana Gusmão hatete iha Ministériu Finansa, ohin.
Tuir nia, projetu barak la la’o tanba “fó bá malu de’it no balun hetan ona seidauk halo maibé fó nafatin, ida-ne’e afeta bá ezekusaun orsamentu”, dokumentu ne’e afirma.
Iha fatin hanesan, Ministru Planeamentu no Investimentu Estratéjiku, Gastão de Sousa, esplika objetivu husi sorumutu ne’e mak atu avalia ezekusaun Orsamentu Jerál Estadu husi Fundu Infraestrutura tinan 2024 nian no saida mak presiza atu hadi’a iha tinan ida ne’e.

Nia lembra katak, iha 2024, alokasaun orsamentu iha Fundu Infraestrutura hamutuk millaun $301 no ezekuta ona 75% ka millaun $226.
“Primeiru-Ministru hakarak partisipa mós iha sorumutu ne’e, tanba hakarak hatene projetu saida mak la’o no saida mak la la’o. Tuir planu, iha fulan-Marsu tinan ne’e, Primeiru-Ministru sei tun direta bá munisípiu hodi haree implementasaun projetu sira”, informa.
Dokumentu ne’e lembra katak iha debate Orsamentu Jerál Estadu 2025 iha Parlamentu Nasionál, Xefe Ezekutivu deklara iha 2025 nu’udár tinan implementasaun no tenke implementa ho di’ak, tuir dalan loos atu infraestrutura iha kualidade ne’ebé di’ak.
Gastão Sousa observa ba projetu sira la’o hela, maibé pedidu pagamentu balun de’it mak tama ba ministériu, enkuantu projetu foun ezekuta balun de’it. “Iha projetu ne’ebé retensaun pedidu pagamentu ba ministériu balun de’it, projetu balun tenke konklui maibé selu balun de’it, projetu ne’ebé abandonadu tau tiha osan atu selu maibé la selu”.
Tanba ne’e, governante ne’e dehan, Primeiru-Ministru bolu atensaun bá membru Governu sira atu tau-matan ba ezekusaun verba husi Fundu Infraestrutura nian, akompaña implementasaun projetu sira, tanba montante alokadu ba 2025 iha millaun $310.
Tuir dadus, projetu foun no projetu ne’ebé sei la’o hela ne’e barak, balun seidauk selu hotu tanba kontratu ne’ebé Fundu Infraestrutura halo maka plurianuá no iha 2025 projetu foun iha 700-resin.
“Tanba ne’e maka ministériu tenke haree didi’ak hodi implementa ho di’ak, tanba povu ki’ik mak sei hetan benefísiu. Projetu sira ne’e mak hanesan estrada, eskola, sentru saúde, postu seguransa iha fronteira no seluk-tan. Iha mós projetu sira ne’ebé la konsege finaliza, tanba la akompaña ho di’ak, empreza hetan projetu liu ida no kestaun finanseira”, konklui.
Enkontru Konsellu Administrasaun Fundu Infraestrutura ne’e partisipa husi ministériu xave sira no Prezidente Autoridade munisipál sira, ne’ebé realiza husi iha Ministériu Finansa, Aitarak-Laran.
TATOLI