DILI, 03 Juñu 2026 (TATOLI)—Ministru Asuntu Kombatente Libertasaun Nasionál, Gil da Costa Monteiro “Oan-Soru”, rekoñese kompañia konstrutora ba projetu kontrusaun jardín eroi iha munisípiu sira hotu la’ós tarde tanba haree klima iha Timor-Leste.
“Ein-prinsípiu konstrusaun tarde liu. Kompañia balun mai asina kontratu halo servisu fulan tolu maibé tinan tolu la hotu entaun ita bele dehan obra sira-ne’ebé kompañia halo ne’e dalaruma ministériu mak sai fali vítima,” Oan Soru dehan iha Salaun Três de Março Maubai, Kuarta ne’e.
Oan-Soru haktuir bazeia ba atividade ne’ebé mak kompañia halo, ministériu relevante iha esperansa boot katak iha governasaun ida-ne’e restu-mortál barak liu tenke haloot hotu, maibé realidade mak kuandu ko’alia kona-ba haloot kompañia mai ne’e iha difikuldade A, B, C entaun tinan ba tinan nafatin.
“Ein-prinsípiu munisípiu seluk ha’u labele ko’alia maibé Ermera hakarak ka lakohi tinan ida-ne’e ami tenke hakoi atu difikuldade saida de’it tenke hakoi,” nia realsa.
Totál restu-mortál iha Ermera hamutuk 1.600 no sei hakoi iha Jardín Eroi Fatukeru.
Orsamentu alokadu hamutuk rihun $500 ba hakoi restu mortál iha Munisípiu Manatutu, Ermera no Ainaru.
“Ami prevene hela rihun $500 maibé ami seidauk implementa totál ba prepara ba hakoi restu-mortál sira-ne’ebé mak ohin ha’u temi ne’e. Soké, agora daudaun Ermera de’it mak ami tau prioridade uluk,” Oan-Soru esplika.
Entretantu, kona-ba projetu memoriál 12 Novembru Santa Krús, MAKLN hasai despaxu ba tékniku atu halo avaliasaun ba Jardín Memoria Santa Krús nune’e bele haree fali nia prosesu tuir-mai.
“Prontu, karta ida ohin mai ona ha’u fó ona despaxu autorizasaun para tékniku sira atu haree no avalia hodi prosesu ne’e la’o nafatin,” nia tenik.
Nia dehan kona-ba kompañia deklara katak osan ne’ebé mak atu prodús estátua ne’e ho folin ne’ebé mak boot ka ki’ik ida-ne’e enjeñeiru sira husi kompañia mak sura.
“Ha’u la ko’alia kona-ba nia montante boot ka ki’ik. Kompañia ida kuandu nia kompete iha konkursu ida, komapañia nia enjeñeiru mak sura sasán hotu no mai ho formatu ida katak ami sei implementa ho totál ho orsamentu hanesan ne’e. Agora nia mai tau fali ida-ne’e, ne’e kestaun seluk,” Oan-Soru informa.
“Nune’e mós kona-ba estatua ne’ebé mak sira atu prodús hodi tau iha momentu Santa Krús ne’e sira la prevee no la halo estudu ida didi’ak, sira hanoin katak estatua iha tempu ne’ebá bele halo ho osan uituan de’it bele, maibé realidade, estatua labele halo osan ne’ebé mak kiik liu tanba estatua ida de’it han rihun $80, sé estatua 20, ita bele konta rihun $100 maibé pior liu maka agora daudaun situasaun buat hotu-hotu folin sa’e,” nia akresenta.
Orsamentu ne’ebé aloka ba konstrusaun Monumentu Santa Krús ka Memoriál 12 Novembru ne’e hamutuk $1.385.389,88.
Konstrusaun hahú iha loron 22 Setembru 2021 to’o 22 Setembru 2022 maibé seidauk konkluidu, nune’e Governu liuhusi Ministériu Asuntu Kombatente Libertasaun Nasionál (MAKLN) prolonga to’o tinan 2023 maibé seidauk hetan konkluzaun nafatin to’o ohin loron.
Jornalista: Osória Marques
Editor: Xisto Freitas da Piedade





