Husi: Caitlin Wilson, Embaixadora Austrália nian iha Timor-Leste
Sudeste Aziátiku komprende ho di’ak tebes kustu loloos husi konflitu no valór iha dame nian. Violénsia no instabilidade perturba meiu subsisténsia, dezloka komunidade sira no hamenus kreximentu ekonómiku – ameasa ba seguransa ai-hán no enerjia, no fó risku iha dezenvolvimentu no prosperiedade ba tempu naruk nian.
Timor-Leste, hanesan ho ninia viziñu barak iha ASEAN, lori marka hosi konflitu pasadu ne’ebé klean – istória ida ne’ebé kontinua forma nasaun ne’e nia kompromisu ba pás no estabilidade. Timor-Leste nia independénsia ne’ebé manán ho susar, asegura mós liuhusi korajen no reziliénsia hosi líder no povu sira, hamutuk ho solidariedade internasionál no asaun multilaterál.
Ohin loron, Timor-Leste hamriik nu’udar defensór globál ida iha konstrusaun ba pás, foti husi nasaun ne’e nia esperiénsia rasik no lidera inisiativa sira hanesan g7+, hodi amplifika lian husi estadu frajil sira no forma resposta internasionál sira ba konflitu no instabilidade. Timor-Leste nia adezaun ba ASEAN foin lalais ne’e marka kapítulu foun ida hosi jornada konflitu to’o hetan pás liuhusi kooperasaun. Nu’udar membru foun liu ASEAN nian, Timor-Leste lori lian ne’ebé forte bazeia ba esperiénsia rai-laran, hodi fó hanoin mai ita katak ita nunka garante pás, maibé importante tebes atu luta ba ida-ne’e.
Hodi hasoru sirkunstánsia estratéjiku sira ne’ebé maka intensifika liután, nesesidade ba lideransa koletiva mós sai boot liután. ASEAN hatudu ho ezemplu ida-ne’e – haburas konfiansa, promove pás no estabilidade, no fornese plataforma ida ba diálogu. Tanba ne’e maka Austrália apoia esforsu sira-ne’e hodi reforsa mekanizmu sira ne’ebé ASEAN lidera hodi prevene konflitu molok konflitu mosu.
Deklarasaun Konjuntu Líder ASEAN-Austrália nian kona-ba Prevensaun Konflitu no Jestaun Krize iha Arkitetura Rejionál ne’ebé Lidera hosi ASEAN (28 Outubru 2025) reafirma ami-nia rekoñesimentu katak pás no estabilidade iha ita-nia rejiaun ne’e maka responsabilidade koletiva ida. Ida-ne’e fó sinál klaru ida katak bainhira hasoru dezafiu ne’ebé bot liután, ita unidu hodi hili diálogu duké kria konflitu, no hili kooperasaun duké divizaun.
Konflitu la’ós inevitavel no la’ós fasil atu kontrola bainhira ida-ne’e mosu. Ba Austrália, prevensaun konflitu signifika haburas rejiaun ida ne’ebé respeita soberania, rezolve disputa sira ho dame bazeia ba lei internasionál, no nasaun hotu-hotu – boot no ki’ik – bele buras. Ida-ne’e presiza konfiansa, transparénsia, no ferramenta prátiku sira atu hamenus tensaun sira. Ita hotu iha papél atu garante dame.
ASEAN no ninia arkitetura, inklui Simeira Ázia Leste, sai sentrál ba esforsu ida-ne’e. ASEAN nia lian maka úniku no importante tebes – kria norma sira, estabelese espetativa sira no influensia hahalok sira iha rejiaun tomak – no apoia hosi aprosimasaun pragmátiku ida hodi jere tensaun sira no promove komprensaun mútua.
Deklarasaun konjunta foin lalais entre Kamboja no Tailándia hatudu oinsá ASEAN bele rezolve disputa todan sira liuhosi dalan pasífiku.
ASEAN nia kompromisu ba pás, estabilidade no diálogu durante tempu naruk sai sentrál ba ninia vizaun. Ita haree ida-ne’e repete iha Perspetiva ASEAN nian kona-ba Indo-Pasífiku, ASEAN Charter nian, no iha Vizaun ASEAN nian 2045 ne’ebé haree ba oin. No espíritu hanesan mós reflete iha Tratadu Amizade no Kooperasaun iha Sudeste Aziátiku, ne’ebé sei marka ninia aniversáriu ba dala 50 iha 2026.
Harii iha fundasaun ida-ne’e, Austrália foka ba lideransa prátika, koletiva, ne’ebé haree iha inisiativa sira hanesan ami nia Semináriu ba Prevensaun Konflitu ho ASEAN, ne’ebé ko- patrosina ho Indonézia no Malázia. Esforsu sira ne’e la’ós simbóliku de’it, maibé investimentu ida hodi hametin arkitetura ne’ebé lidera hosi ASEAN hodi prevene konflitu no jere krize sira molok sira aumenta.
Austrália hamriik ho Sudeste Aziátiku la’ós de’it iha prinsípiu maibé liuhosi apoiu konkretu ba regra no norma sira ne’ebé maka sustenta estabilidade rejionál. Ida-ne’e inklui ami-nia apoiu maka’as ba enkuadramentu legál internasionál sira, inklui Konvensaun Nasoins Unidas nian kona-ba Direitu Tasi nian (UNCLOS). Enkuadramentu sira hanesan UNCLOS importante tanba sira ajuda mantein Tasi Súl Xina nian estavel no seguru – krítiku ba triliun USD4 iha komérsiu ne’ebé liuhosi área ne’e kada tinan.
Sai husi ami-nia fronteira sira, ami mós apoia operasaun manutensaun ba dame nian ne’ebé importante, inklui ho Vietname, ne’ebé mak ami serbisu hamutuk ho pesoál sira ne’ebé destaka ba Misaun ONU nian iha Sudaun Súl – fornese transporte aéreu estratéjiku, formasaun, no ekipamentu. No liuhosi ami-nia mandatu atuál iha Komisaun Harii Pás ONU nian, ami ajuda hametin sistema multilaterál no apoia esforsu sira hodi prevene konflitu iha ami-nia rejiaun no iha mundu tomak.
Deklarasaun Líder sira ASEAN nian hanesan apelu ida ba asaun. Konflitu la’ós inevitavel – maibé atu prevene ida-ne’e ezije lideransa koletiva, kooperasaun, no konfiansa. Deklarasaun ne’e reflete kompromisu ida atu tradús prinsípiu sira ne’ebé fahe ba medida prátika sira ne’ebé hamenus risku, hametin transparénsia, no harii reziliénsia.
Austrália determinadu atu hala’o husi ami-nia parte tanba ami komprende kustu hosi konflitu ne’ebé perigozu no komprende valór boot hosi dame. Tanba bainhira diplomasia failansu, la’ós de’it ideia sira maka lakon – maibé ema-nia moris, meius subsisténsia no jerasaun sira progresu nian.




