iklan

HEADLINE, POLÍTIKA

Bankada tolu fó votu ba OJE 2026 tanba importante ba povu

Bankada tolu fó votu ba OJE 2026 tanba importante ba povu

Votasaun espesialidade ba Proposta-Lei Orsamentu Jerál Estadu tinan 2026, iha sala Plenária Parlamentu Nasionál, sesta (21/11/2025). Imajén TATOLI/Franciaco Sony

DILI, 21 Novembru (TATOLI) – Bankada Partidu  Kongresu Nasionál Rekonstrusaun Timorense (CNRT, sigla portugés), Partidu Demokrátiku (PD) no Kmanek Haburas Unidade Nasionál Timoroan (KHUNTO) fó votu a favór ba proposta Orsamentu Jerál Estadu (OJE)  2026 iha finál globál, tanba konsidera importante ba povu.

Deputadu CNRT, Óscar de Araújo,  hateten diskusaun ba proposta OJE 2026 to’o ona nia rohan, bainhira maioria deputadu husi bankada tolu ne’e fó ona votu a favór ba orsamentu ida-ne’e tanba kompriende didi’ak orsamentu Estadu ida-ne’e importante tebes ba povu.

No nu’udar fundasaun hodi presta servisu públiku hanesan infraestrutura, edukasaun no saúde, atu estimula kreximentu ekonómiku, integrasaun teknolojia no kriasaun empregu.

“Orsamentu ida-ne’e sei halo distribuisaun rikusoin nasaun nian ba ema hotu, tantu ema ho defisiénsia, grupu vulneravel sira [idozu no labarik] no veteranu sira’’, nia hato’o deklarasaun votu hafoin aprovasaun finál globál proposta OJE 2026 iha sala plenária Parlamentu, sesta ne’e.

Bankada hakarak partilla ninia agradesimentu ba kontribuisaun parte hotu nian. Fó apresiasaun sinsera ba Primeiru-Ministru, Xanana Gusmão, ho membru Governu sira hotu ne’ebé ho kalma, pasiénsia no matenek hodi responde kada kestaun sira ne’ebé deputadu sira levanta durante diskusaun.

Hodi dehan OJE ne’e refere ba planu finanseiru ida ho nia meta realístika, transparante no responsavel.

Bankada vota a favór tanba Governu Dasiak hatudu ona nia dezenpeñu di’ak dezde ezekusaun OJE 2025 nian, haree husi aselerasaun dezenvolvimentu ne’ebé  la’o daudaun iha Dili no munisípiu sira.

Nia hateten, primeira vez iha tempu Governu ne’e hasa’e efisiénsia despeza nian no halo armonizasaun ba saláriu funsionáriu públiku, funsionáriu termu sertu no kazuál sira, nune’e bele hadi’a bem-estar no motivasaun serbisu, kria sistema salariál ne’ebé justu, transparente no efisiente.

Husi distribuisaun orsamentu kada setór, Governu fó prioridade ba kapitál sosiál, dezenvolvimentu institusionál, infraestrutura no ekonómiku.

“Iha proposta OJE 2026 ida-ne’e mós buka atu hadi’a dixiplina fiskál, hamenus mós subsídiu diretu liuhusi atividade ajénsia no instituisaun públika sira, kooperativa, no sosiedade sivíl. Ida-ne’e sei ajuda hadi’a orsamentu Estadu no promove inovasaun no autosufisiénsia’’.

Deputada PD, Maria Teresa Gusmão, hateten ho sentidu responsabilidade kona-ba pezu mandatu populár m, nune’e bankada ninia deklarasaun polítika ho orgullu patriótiku no umildade boot ba aprovasaun orsamentu Estadu ne’e nu’udar manifestasaun supremu konxiénsia polítika ne’ebé reprezenta sagradu koligasaun PD no CNRT.

“Bankada sei fó konfiansa polítika no institusionál ba Nonu Governu atu ezekuta OJE 2026 ho efisiénsia no efikásia, transparénsia, kontabilidade, rigorozu’’, dehan.

Xefe bankada  KHUNTO, António Verdial de Sousa, dehan nu’udar opozisaun konstrutiva tanba haree orsamentu Estadu ne’e importante ba moris Di’ak povu nian.

Deputada PLP, Ermenegilda  da Costa Laurentina, hato’o perspetiva relasiona ho OJE 2026, iha pontu sira hanesan levantamentu husi Fundu Petrolíferu kontinua esede Rendimentu Sustentavel Estimadu (RSE), Governu foti billaun $1,719 konstitui 216% liu RSE, ne’e jestaun ida grave ba Fundu Petrolíferu.

Aleinde OJE 2026 buka atu fó proporsaun ida ne’ebé boot tan ba infraestrutura.

Xefe bankada FRETILIN, Aniceto Guterres, dehan maski FRETILIN vota abstensaun, Estadu iha nafatin ninia orsamentu atu hala’o dezenvolvimentu iha  nasaun no ba moris di’ak povu nian.

Nia dehan orsamentu ne’ebé la hatuur medida estruturante no estratéjiku sira atu hasai Timor-Leste husi problema ekonomia nian no hodi fó kontinuidade konsolidasaun Estadu no fó moris di’ak ba povu.

Hodi preokupa orsamentu ne’e laiha medida programátika ba diversifikasaun ekonómika, atu sai husi dependénsia ba Mina-rai,  no mós Governu la aprezenta alternativa ba osan Mina-rau nian, maibé kontinua tau osan atu kee no buka posu foun maski laiha serteza.

“Tanba ne’e FRETILIN vota abstensaun ba orsamentu ne’e, tanba konsistente ba realidade ne’ebe ita-nia rai hasoru ho sentidu krítiku hodi buka alternativa seluk ba situasaun inserteza ida ohin loron’’, nia afirma.

Prezidente Parlamentu husu deputadu sira dezempeña papél fiskalizasaun ho di’ak

Iha sorin seluk, Prezidente Parlamentu Nasionál, Maria Fernanda Lay, husu deputadu sira atu dezempeña papél fiskalizasaun ho di’ak liután, nune’e garante ezekusaun OJE 2026 ba povu nia moris di’ak.

Nia agradese ba parte hotu ne’ebé kontribui, liuliu  tékniku husi Parlamentu no Governu ne’ebé ajuda meza iha jestaun debate to’o iha finál globál.

“Ba tinan oin, fiskalizasaun. Debate ho Governu, ha’u espera ita halo para lalika krítika malu’’, nia dehan.

Tuir Konstituisaun artigu 92, Parlamentu Nasionál mak órgaun soberania Repúblika Timor1Leste nian ne’ebé reprezenta ema timoroan tomak, iha kbiit atu halo lei, atu fiskaliza no atu halo desizaun polítika.

Parlamentu Nasionál, liuhusi reuniaun plenária estraodinária aprova ona proposta OJE  2026 ho montante $2.214.689,195 iha finál globál ho votu a favór 42, kontra 0 no abstensaun 23 husi FRETILIN no PLP.

Notísia relevante: https://tatoli.tl/2025/11/21/pn-aprova-proposta-oje-2026-iha-final-global/

Jornalista: Nelson de Sousa

Editora: Maria Auxiliadora 

iklan
iklan

Leave a Reply

iklan
error: Content is protected !!