iklan

HEADLINE, POLÍTIKA

Projetu Lei Baze Edukasaun tama ba faze diskusaun finál globál

Projetu Lei Baze Edukasaun tama ba faze diskusaun finál globál

Komisaun G Parlamentu Nasionál. Imajen Tatoli/Francisco Sony

DILI, 26 Janeiru 2026 (TATOLI)-Komisaun G iha Parlamentu Nasionál, ne’ebé Trata Asuntu Edukasaun, Juventude, Kultura no Sidadania finaliza diskusaun iha faze espesialidade ba projetu lei númeru 8/VI (2a), Lei Baze Edukasaun, no hein diskusaun no aprovasaun iha finál globál.

Komisaun submete ona relatóriu no pareser kona-ba projetu Lei Baze Edukasaun Pré-Eskolár, Ensinu Báziku no Sekundáriu, ba Mobilidade Espesiál Edukasaun Eskolár, Edukasaun Estraeskolár no Formasaun Profisionál hodi hein meza Parlamentu ajenda diskusaun iha plenária.

Prezidente Komisaun G, Armando Lopes, dehan durante diskusaun iha espesialidade iha pedidu reabertura husi deputadu sira aprezenta proposta hamutuk lima mak hetan ona aprovasaun ne’ebé iha aditamentu hamosu artigu foun balun.

Ne’ebé ko’alia kona-ba introdusaun prosesu ensinu aprendizajen, liuhusi utilizasaun plataforma multimédia ba situasaun balun manorin-na’in no estudante sira labele hasoru malu iha aula laran bele akompaña de’it husi ne’ebá hodi garante nafatin prosesu ensinu.

Prevee mós uzu lia-materna hanesan instrumentu hodi bele fasilita de’it, liuliu ba inísiu prosesu aprendizajen pré-eskolár no primeiru siklu ba iha literasia no numerasia. “Ne’e ba iha área rurál sira ne’ebé karik iha nesesidade, la’ós obrigatóriu, depende ba métodu ne’ebé profesór sira hanorin hodi fasilita alunu sira atu komprende lalais”, nia esplika.

Relembra katak, iha 09 Juñu 2025, Parlamentu Nasionál  liuhusi reuniaun plenária aprova projetu lei númeru 8/VI (2a) iha jeneralidade ho votu a favór 37, kontra 0 no abstensaun 17.

Lei Baze Edukasaun mai ho objetivu atu promove edukasaun inkluziva no ekuitativa, valoriza formasaun no progresaun ba karreira dosente, adapta lejizlasaun ho realidade lokál no hametin kompromisu Estadu nian ba edukasaun ne’ebé iha kualidade ba ema hotu.

Aleinde ne’e, atualiza ba terminolojia ne’ebé daudaun la uza, atu asegura aliñamentu ho preseitu pedagójiku modernu sira ne’ebé konsagra ona iha lejizlasaun atuál.

Projetu lei ne’e iha artigu hamutuk 58. Espozisaun motivu husi projetu lei ne’e katak, edukasaun konstitui direitu fundamentál ba sidadaun hotu no devér esensiál husi Estadu kria kondisaun disponibiliza ba dezenvolvimentu umanu, konstrui sosiedade justu no solidáriu, inkluzivu no progresu ekonómiku, sosiál, kulturál país nian.

Lei ne’e reafirma kompromisu ho edukasaun kualidade, ekuitativa demokrátika no sentraliza ba dezenvolvimentu integradu ba indivíduu ba tempu naruk iha vida, rekoñese diversidade ba nesesidade iha kontestu edukativu.

Lei ne’e valoriza artikulasaun entre diferente nivel ensinu, promove integrasaun hodi hatene formál no la’ós formál, reforsa papél komunidade edukativa, família, parseiru sosiál iha edukasaun nu’udar eskola aberta, partisipativa no orienta sidadaun ativa.

Lejizlasaun ne’e konsagra prinsípiu liberdade, aprende igualdade no partilla oportunidade inkluzaun autonomia instituisaun edukativa no valorizasaun ba profisionál iha edukasaun no formasaun.

Notísia relasionada: Komisaun G diskute iha espesialidade projetu Lei Baze Edukasaun

Jornalista: Nelson de Sousa

Editora: Maria Auxiliadora

iklan
iklan

Leave a Reply

iklan
error: Content is protected !!