iklan

POLÍTIKA, SAÚDE

Komisaun F rekomenda pontu neen ba HNGV

Komisaun F rekomenda pontu neen ba HNGV

Hospital Nasionál Guido Valadares (HNGV). Imajen Tatoli/Francisco Sony

DILI, 20 fevereiru 2024 (TATOLI)—Komisaun F trata asuntu Saúde, Seguransa Sosiál no Igualidade Jéneru rekomenda pontu neen ba Hospitál Nasionál Guido Valedares (HNGV, siglá portugés), hafoin hala’o atividade fiskalizasaun iha fatin refere.

Notísia Relevante: Aimoruk ”Stock out”, MS sei submete karta ba MF atu disponibiliza orsamentu

Rekomendasaun ne’e komisaun F hato’o bainhira hala’o fiskalizasaun ba HNGV ne’ebé lidera direta husi Prezidente Komisaun, Deputada Maria Gorumali Barreto, akompaña Deputadu membru komisaun sira hala’o iha loron 11 janeiru tinan ne’e, relasiona ho kestaun falta aimoruk no reajente, konsumivél, profisionál saúde nune’e hodi halo konfirmasaun direita kona-ba situasaun atendimentu saúde iha HNGV rasik.

Relatóriu fiskalizasaun ne’e diskute no aprova iha reuniaun komisaun iha 31 janeiru tinan ne’e no hetan aprovasaun ho votu a-favór lima (5), kontra 0 no abstensaun rua (2).

“Relatóriu ne’e iha loron 19 fevereiru 2024 halo ona distribuisaun ba Deputadu sira inklui distribui ba Governu hodi fó atensaun,” refere relatóriu fiskalizasaun komisaun F ne’ebé Agência Tatoli asesu, tersa ne’e.

Hosi rezultadu fiskalizasaun ne’e, Komisaun F trata asuntu Saúde, Seguransa Sosiál no Igualidade Jéneru rekomenda;

  1. Hadi’a kolaborasaun no apoiu iha entrega serbisu entre kargu dirasaun no xefia sesante no atuál sira, atu bele proposiona ambiente kolaborasaun serbisu ne’ebé mak di’ak iha futuru hodi mellora liután prestasaun saúde ba pasiente sira;
  2. Reforsa jestaun adekuada ba unidade saúde sira-ne’ebé eziste iha HNGV, atu garante prestasaun kuidadu saúde ida-ne’ebé di’ak ba pasiente sira;
  3. Masimiza utilizasaun, monitorizasaun no avaliasaun ba rekursu umanu, rekursu finanseiru medikamentu no ekipamentu saúde atu asegura prontidaun HNGV hodi responde ba ezijénsia nu’udar osputál referénsia iha territóriu nasionál;
  4. Tau prioridade no reforsa koordenasaun serbisu ho INFPM hodi responde situasaun stock out aimoruk ne’ebé ho 16% no stock out konsumívél ne’ebé ho 17%;
  5. Reforsa koordenasaun serbisu no komunikasaun ho INFPM atu asegura disponibilidade medikamentu no konsumívél iha HNGV; no…
  6. Aselera planu ba kombate ezisténsia barata no busa atu mellora liután ijéne iha HNGV.

Enkuantu, iha relatóriu komisaun nian ne’e sita mós kona-ba kestaun sira-ne’ebé komisaun F kestiona no hetan resposta hosi HNGV durante iha fiskalizasaun mak hanesan iha tinan 2023 HNGV hetan alokasaun Orsamentu Jerál Estadu (OJE) $14,031,505.00, nia ezekusaun $12,260,404.33 koresponde 87%.

HNGV iha funsionáriu permanente hamutuk 910 kompostu hosi médiku espesialista 67, médiku jerál 194, parteira 87, enfermeiru 328, asistente enfermeriu 41, tékniku aliadu 112, tékniku administrasaun 70, enfermeiru dentaria lima (5) no enfermeriu anestesia neen (6).

Funsionáriu kontratadu hosi programa saúde na família ho COVID-19 ne’ebé kontratu termina iha loron 31 dezembru 2023 hamutuk 308.

Totál kama 370 ne’ebé distribui ba banku urjénsia 21, medisina homen 28, sirurjia mullher 27, post-natal 30, maternidade 37, perinatolojia 43, pediatria I 32, pediatria II 12, pulmonolojia Non-TB 16, kuidade paliativu 10 no acute care 14.

Iha tinan 2023, aimoruk stock out iha jullu 17%, agostu 15%, setembru 17%, outubru 14% novembru 16% no dezembru 16%.

Aimoruk stock out konsumívél iha 2023 hahú iha jullu 13%, agostu 13%, setembru 13%, outubru 15%, novembru 16% no dezembru 17%.

HNGV halo kompra emerjénsia aimoruk iha kompañia Hsuda no kompra emerjénsia ba konsumívél iha kompañia Bethesda.

Falta reajente, tanba hetan fornesimentu 50% de’it hosi kuantifikasaun ne’ebé mensiona iha pedidu INFPM.

HNGV rekoñese ladún iha liña koordenasaun serbisu ne’ebé di’ak ho INFPM, no HNGV tau ona nu’udar prioridade atu mellora kualidade serbisu konforme SOP.

Entertantu iha relatóriu komisaun F nian hatudu mós katak, totál pasiente ne’ebé rejista iha tinan 2023 konforme estatístika konsulta ambulatória 63.997, emerjénsia 62.067, internadu/baixa 24.678, pasiente alta 22.995, óbitu iha menus oras 24 iha 449 no óbitu iha mais oras 24 iha 665, iha maternidade 6254 no sala operasaun 3727.

HNGV iha sentru informasaun ne’ebé mak pasiente sira bele hato’o reklamasaun kona-ba atendimentu ne’ebé la profisionál hosi pesoál saúde sira.

Estajiáriu sira-ne’ebé prátika HNGV hetan akompañamentu no supervizaun hosi instrutór klínika, hodi garante seguransa no kualidade iha asisténsia médika ba pasiente sira.

Média óbitu kada loron iha oras 01h00 to’o 08h00 mak ema na’in-lima (5) to’o ualu (8), kauza maiória pasiente ne’ebé ho moras grave.

Problema stock raan tanba joven barak mak sai ba rai-li’ur no menus doadór hosi instituisaun Estadu, nune’e iha redusaun ba númeru doadór, no raan ne’ebé doadór sira halo doasaun la saudável, nesesidade transfuzaun aas liu stock raan ne’ebé iha banco de sangue, HNGV iha kolaborasaun serbisu ho Kruz Vermelha.

Unidade emerjénsia durante oras 24 rejista mínimu pasiente 70 no másimu 200, espasu kloot nune’e difikulta akomodasaun ba pasiente ne’ebé ho númeru boot.

Ba ijéne ezisténsia barata tanba númeru pasiente ne’ebé boot no hahan ne’ebé lori hosi uma barak no ezisténsia busa tanba mai hosi li’ur no hela kle’ur ona iha HNGV, nune’e HNGV tau ona prioridade atu kombate.

Enkuantu, HNGV halo mós auditória ba kestaun mortalidade hodi bele identifika kauza hosi fallansu sistema, eru umanu ka falta rekursu umanu.

Jornalista : Nelson de Sousa

Editór       : Cancio Ximenes

 

iklan
iklan

Leave a Reply

iklan
error: Content is protected !!