iklan

JUSTISA, HEADLINE, POLÍTIKA

PTR konkorda rekruta juís estranjeiru fó asesoria

PTR konkorda rekruta juís estranjeiru fó asesoria

Prezidente Tribunál Rekursu, Deolindo dos Santos. Imajen Tatoli /Egas Cristovão

DILI, 05 fevereiru 2025 (TATOLI)–Komisaun A iha Parlamentu Nasionál (PN) ne’ebé trata asuntu Justisa no Konstituisionál, kuarta ne’e, hahú hala’o audiénsia públika ba proposta-lei númeru 15/VI(2a)-Primeiru alterasaun lei númeru 18/2007, 18 janeiru.

Proposta-lei ne’e kona-ba Rejime Tranzitóriu Rekrutamentu Majistradu no Defensór Públiku la’ós timoroan no alterasaun daruak lei númeru 9/2011, 17 agostu, ne’ebé aprova Orgánika Kámara Konta Tribunál Superiór Administrativu, Fiskál no Konta.

Entidade sira ne’ebé komisaun konvida mak Tribunál Rekursu (TR) no Prokuradória Jerál Repúblika (PJR) hodi bele rona opiniaun ba inisiativa lejislativa referidu.

Prezidente Tribunál Rekursu (PTR), Deolindo dos Santos, hateten, iha audiénsia sira-nia parte fó hanoin kona-ba alterasaun lei ne’ebé Governu fó nia proposta mai atu Parlamentu halo alterasaun.

“Ami mai fó hanoin husi aspeitu tolu hodi ko’alia ho Deputadu sira Komisaun A, primeiru mak kona-ba lei fó kontratu iha futuru ba tinan-rua no bele renova uma únika mes no másimu dois anos, signifika másimu bele to’o tinan-haat no dala-ida de’it, tanba lei atuál bele liu, mais ho alterasaun ne’e mai ami konkorda, tanba permite pelumenus sé mak atu mai presta asesoria para juís timoroan sira bele apreende,” nia akresenta.

Nune’e, bainhira kontratu ramata tinan-ida ka rua, juís bele apreende ho depois hotu seluk mai fali apreende ho sira seluk, ho forma ida-ne’e bele hetan esperiénsia barak liután husi ema barak duke ema ida ka rua de’it.

Notísia relevante : Alterasaun rejime tranzitóriu rekrutamentu Majistradu no Defensór Públiku diskute ho urjénsia

Nia hato’o, pontu daruak mak avaliasaun ba diploma ne’ebé tuir lei atuál katak kabe ba Governu atu halo avaliasaun maibé proposta mai Konsellu Superiór Majistratura Judisiál, Konsellu Superiór Ministériu Públiku no Konsellu Superiór Defensória Públiku avaliasaun mak halo avaliasaun no halo relatóriu ba Governu no PN hafoin tinan-neen.

“Ida-ne’e di’ak, tanba lei atuál dehan Governu, maibé agora fó ba konsellu sira tanba ema sira mai serbisu hamutuk konsellu sira, serbisu iha Tribunál, Prokuradória Defensória, entaun pelumenus hatene sasán depois kumpre tiha tinan-neen nia laran bele hatete buat ne’e di’ak ou ita presiza lei ne’e atu kontinua nafatin ou la la’e husu ba Governu no Parlamentu,” nia akresenta.

PTR konsidera kondisaun ne’e di’ak maibé iha proposta hateten depois relatóriu husi konsellu tolu ne’e Governu mak deside, katak atu kontinua lei ne’e renova ou la’e, ne’e mak Tribunál Rekursu  la konkorda.

Matéria ne’e kabe ba kompeténsia Parlamentu nian, nune’e Tribunál Rekursu husu se bele karik Parlamentu aprova alterasaun maibé tenke relatóriu ba Governu no Parlamentu depois Governu propor mai Parlamentu, depois Parlamentu mak deside tanba ne’e kompeténsia husi Parlamentu tuir Konstituisaun nune’e labele Governu deside mesak.

Iha parte seluk, artigu ida aditamentu artigu 12a ne’ebé dehan permite rekruta asesór sira depois bele ezerse funsaun plenu hanesan juís, prokuradór, defensór iha Tribunál, Prokuradória no Defensória.

“Ami la konkorda ho ida-ne’e, tanba primeiru tau ein kauza soberania ita-nia,” nia argumenta.

Nia haktuir, iha tinan 2014 liu ona situasaun balun ne’ebé bele la’o mesak, hanesan haruka maluk sira fila hotu tanba iha momentu ne’ebá sira mós ezerse funsaun hanesan juís, prokuradór, defensór.

“Mais ita dehan labele ona fila ona no ita la’o mesak husi tinan 2014 to’o 2018 sein asesór ita la’o ho ida-ne’e. Depois iha 2017 mak ita halo fali aprovasaun ba diploma ne’ebé agora ita diskute daudaun atu altera, ita dehan katak sira mai mais bele halo asesoria de’it ho esepsaun atu rezolve problema balun ne’ebé pendente hela iha Tribunál iha Kámara Konta nomós atu halo inspesaun,” PTR katak.

Ho proposta alterasaun ne’ebé agora iha, atu halo para sira filafali mai asume kargu ou hala’o funsaun hanesan juís, prokuradór, defensór titulár prosesu iha kazu esesionál sira, maibé ida-ne’e tau ein kauza soberania.

Razaun daruak, nia konsidera iha diskrimisaun perante sidadaun timoroan.

”Bainhira ita dehan katak iha prosesu ida-ne’e konsellu bele deside juís portugés ida bá tama tan, kazu ne’e hotu, ne’e hotu ona, nia filafali ba sai asesór, entaun ba prosesu ne’e serake justu perante sidadaun sira seluk ne’ebé lori prosesu mós bá Tribunál,” Deolindo kestiona.

Nune’e, nia parte hato’o opiniaun referidu, maibé ein termu asesoria laiha pozisaun tanba realidade iha difikuldade no problema maibé iha kondisaun atu hala’o serbisu maibé presiza apoiu asesória atubele aumenta tan koñesimentu.

“Maibé ho razaun insufisiensia rekursu umanu, ne’e la’ós razaun ona, tanba aleinde razaun sira ne’ebé esplika, iha razaun fundamentál ne’ebé ohin hateten ba komisaun A katak, tuir previzaun Governu nian hahú jullu 2025 pelumenus juís foun atu mai tan tama ba Tribunál na’in-13 ne’e timoroan sira ne’ebé formasaun halo iha ne’e no prátika iha Portugal sei fila mai,” PTR tenik.

Tuir ajenda Komisaun A sei halo mós audiénsia públika ho Ministériu Justisa, Defensoria Públika no Koordenadora programa Reforma Justisa hodi bele rona mós hanoin ba proposta-lei ne’e.

Hafoin ramata audiénsia, komisaun sei hala’o ninia relatóriu no paréser hodi kontinua prosesu tuir mai.

Jornalisa     : Nelson de Sousa

Editora         : Julia Chatarina

iklan
iklan

Leave a Reply

iklan
error: Content is protected !!