iklan

EKONOMIA, HEADLINE

Governu no CI-TL lansa projetu Jestaun Lagoa ba Biodiversidade iha munisípiu haat

Governu no CI-TL lansa projetu Jestaun Lagoa ba Biodiversidade iha munisípiu haat

Governu no Konservasaun International Timor-Leste lansa projetu Jestaun Lagoa ba Biodiversidade. Foto/Arminda Fonseca

DILI, 05 Maiu 2026 (TATOLI) – Ministériu Agrikultura, Pekuária, Peska no Floresta (MAPPF), hamutuk ho Conservation International Timor-Leste (CI-TL) no Ministériu Turizmu no Ambiente (MTA), organiza semináriu nasionál hodi halo lansamentu ba projetu “Promove Jestaun Di’ak iha Lagoa sira (Zona Úmida) ba Biodiversidade no Promove Ko-Ezisténsia entre Ema no Balada Fuik (Lafahek) iha munisípiu haat”.

Projetu ida-ne’e implementa ho finansiamentu husi Global Environment Facility (GEF), ho durasaun tinan haat (2026-2030). Objetivu projetu mak hadi’ak jestaun lagoa sira ba konservasaun biodiversidade, promove koezisténsia entre ema no balada fuik (Lafahek), no apoia oportunidade meiu subsisténsia neʼebé sustentavel ba komunidade lokál sira.

Ministru Agrikultura, Pekuaria, Peska no Floresta, Marcos da Cruz. Foto/Arminda Fonseca

Ministru Agrikultura, Pekuaria, Peska no Floresta, Marcos da Cruz, hateten katak semináriu nasionál ida-ne’e atu habelar informasaun ba parte interesada sira kona-ba implementasaun projetu referidu.

“Lagoa sira-ne’e importante tebes atu proteje, tanba iha ne’ebá biodiversidade no animál fuik barak. Liuhusi workshop ida-ne’e, ita halo diskusaun oinsá bele promove koezisténsia entre biodiversidade sira seluk, liuliu Lafahek no ema”, Marcos da Cruz hateten iha Suai Room Timor Plaza, Dili.

Nia hateten katak Lafahek sai hanesan íkone ba Timor-Leste. Iha nasaun seluk, Lafahek konsidera hanesan animal, baibain maibé iha Timor-Leste nia iha ligasaun ho kultura, ne’ebé komunidade bolu hanesan “avó”.

Liuhusi atividade ida-ne’e, parte relevante sira haree hamutuk oinsá halo jestaun di’ak ba lagoa sira, atu asegura biodiversidade ne’ebé moris bele iha sustentabilidade, inklui manutensaun kualidade ba bee ne’ebé la afeta ba animál sira seluk iha lagoa laran.

Governante ne’e realsa katak durante iha konflitu entre ema no Lafahek, liuliu kazu atake hasoru ema. Maibé, iha parte seluk, Lafahek konsidera hanesan avó, tanba ne’e, projetu ida-ne’e importante atu buka meiu proteje Lafahek.

Projetu ne’e mós inklui planu atu dezenvolve área espesífika ne’ebé separa fatin moris ba Lafahek no ema, ho objetivu atu prevene atake direta. Aleinde ne’e, área ne’e bele dezenvolve sai destinasaun turistíka.

Diretór CI-TL, Manuel Mendes. Foto/Arminda Fonseca

Diretór CI-TL, Manuel Mendes, hateten katak projetu jestaun biodiversidade ne’e sei implementa iha lagoa hitu iha munisípiu haat mak hanesan Manatutu, Manufahi, Kovalima no Ainaru. Lagoa hitu ne’e mak Unu-Boot, Hasan Foun, Raimea, Bikan Tidi, Welenas, Modo-Mahut, no Nankuru.

Projetu ne’e sei implementa iha tinan haat nia laran ho finansiamentu husi Global Environment Facility (GEF) hamutuk millaun $2.6.

Atividade sira ne’ebé sei halo iha projetu ida-ne’e mak halo rekrutamentu ba funsionáriu kontratadu na’in-12, sei forma grupu konservasaun ba kada lagoa, ida-ne’e hamutuk ho funsionáriu kontratadu sira ho guarda florestál, prodús planu no jestaun ida atu implementa projetu hamutuk.

“Ita sei monta sinál bandu nian, oinsá labele besik área sira ne’ebé risku iha Lafahek, no ita mós sei fó apoiu fundu ki’ik ba grupu kada lagoa sira atu dezenvolve mós sentru turizmu, ortikultura, nomós asuntu sira seluk ne’ebé liga ba iha peska iha lagoa nian”, Mendes adianta.

Benefísiu husi projetu ne’e mak promove parte súl Timor-Leste nian, tanba sai hanesan área ida ne’ebé ho floreta no Lafahek barak. “Projetu ida-ne’e ajuda mós Governu nia prioridade kona-ba ekonomia azúl. Tanba ekonomia azúl ida mak iha área lagoa, parapa sira ne’e”, nia hateten.

Prezidente Autoridade Munisípiu Manatutu, Luís Inácio Fernandes, agradese ba CI-TL ne’ebé hili ona Manatutu hodi implementa projetu jestaun ba lagoa.

Tuir nia, Manatutu sempre hetan apoiu barak iha protesaun ambientál n projetu ida-ne’e importante mós eduka komunidade atu proteje área protejida sira ne’ebé iha.

Partisipante sira iha semináriu ne’e mai husi Prezidente Autoridade Munisípiu haat, xefe suku, estudante sira husi Universidade Nasionál Timor Lorosa’e (UNTL) no seluk tan.

Jornalista: Arminda Fonseca

Editora: Maria Auxiliadora

iklan
iklan

Leave a Reply

iklan
error: Content is protected !!