iklan

EKONOMIA, HEADLINE

INDMO organiza kompetisaun nasionál no internasionál atu promove abilidade profisionál iha Jullu

INDMO organiza kompetisaun nasionál no internasionál atu promove abilidade profisionál iha Jullu

Diretora INDMO, Isabel Fernandes de Lima (klaran). Foto/Cidalia Fátima

DILI, 29 Juñu 2026 (TATOLI)-Institutu Nasionál Dezenvolvimentu Mão-de-Obra, Institutu Públiku (INDMO, I.P.) sei organiza Kompetisaun Nasionál Abilidade (KNA) ba dasiak no Kompetisaun Internasionál Amigavel ba Abilidade Timor-Leste (KIAA-TL) ba daruak ho tema “Domina Kompeténsia, Harii Futuru” ka Mastering Skills, Building the Future.

Diretora INDMO, Isabel Fernandes de Lima, hateten eventu ne’e rasik sei hahú entre loron 07 to’o 09 Jullu 2026, no serimónia abertura ofisiál iha loron 06 Jullu 2026 no serimónia enserramentu iha 09 Jullu 2026.

Objetivu prinsipál husi eventu ida-ne’e mak promove eselénsia iha formasaun téknika no profisionál; valoriza kompeténsia juventude no traballadór timoroan sira; aproxima sentru formasaun profisionál sira ba nesesidade reál merkadu traballu; haforsa kooperasaun rejionál ho nasaun Pasífiku no ASEAN; promove enkontru bilaterál no parseira estratéjika entre instituisaun, empreza no sentru formasaun sira; haforsa diálogu kona-ba rekoñesimentu kualifikasaun, sertifikasaun no mobilidade laborál.

Objetivu seluk husi eventu ne’e mka prepara Timor-Leste atu partisipa ativamente liután iha plataforma internasionál sira, inklui WorldSkills Asia; enkoraja inovasaun, dixiplina, profisionalizmu no kualidade iha sistema nasionál kompeténsia; promove oportunidade aprendizajen, interkámbiu tékniku no rekoñesimentu internasionál.

Isabel Fernandes de Lima hateten realizasaun sira ne’e reprezenta pasu importante ida atu haforsa imajen Timor-Leste hanesan nasaun ne’ebé komprometidu ho dezenvolvimentu kapitál umanu, formasaun profisionál ho kualidade no konstrusaun ekonomia ne’ebé produtiva, inkluziva no kompetitiva.

Kompetisaun tinan ida-ne’e sei halibur partisipante nasionál no delegadu internasionál sira, ne’ebé envolve nasaun partisipante ualu, inklui Timor-Leste, nasaun sira husi Pasífiku no nasaun parseiru husi Sudeste Aziátiku, ne’ebé rejista ona sira-nia kompetidór no peritu/júri sira.

País ualu ne’e mak Fiji, Nauru, Papua-Nova Giné, Samoa, Tonga no Vanuatu, enkuantu nasaun parseiru husi Sudeste Aziátiku mak Indonézia no Malázia. Iha edisaun ida-ne’e mós sei konta ho partisipasaun delegadu husi Illa Salomaun no Tuvalu hanesan nasaun observadora de’it.

Nia esplika Komisaun Organizadora estima katak sei iha partisipasaun ba delegadu internasionál na’in-60, kompetidór na’in-36, nasionál 22 no internasionál 14, peritu/júri na’in-41, ne’ebé kpmpostu husi nasionál 23 no 15, no vizitante nasionál no internasionál hamutuk rihun-resin durante loron sira eventu nian.

“Iha Orsamentu Jerál Estadu 2026 aloka mai ami ne’e hamutuk rihun $150 ba iha Promosaun Abilidade nian. Entaun, husi orsamentu ne’e ami aloka rihun $90 ba kompetisaun no rihun $60 tau ba asembleia jerál ba WorldSkill Asia ne’ebé sei halo iha Novembru 2026”, Isabel Fernandes de Lima hateten.

Edisaun ba tinan-ne’e sei hala’o iha kategória profisionál haat mak hanesan kategória a ba instalasaun elétrika, b tein (cooking), c servisu restaurante, no d soldadura (elding).

Kompetisaun sira sei hala’o iha sentru formasaun profisionál sira iha Dili mak Sentru Formasaun Don Bosco Comoro ba kategória a, b, no c.  Ba CNEFP-Tíbar ba kategória d. “Ida-ne’e hodi haforsa ligasaun entre formasaun téknika, padraun kompeténsia, instituisaun formasaun, péritu, empregadór no parseiru internasionál sira”, katak.

Aleinde kompetisaun sira, programa sei inklui mós eventu paralelu balun hanesan enkontru bilaterál, sorumutu estratéjiku ba kooperasaun, ezibisaun institusionál no emprezariál, konferénsia téknika, workshop temátiku, no mós vizita edukasionál, institusionál no kulturál.

Atividade sira ne’e iha objetivu atu promove interkámbiu esperiénsia entre Timor-Leste, nasaun Pasífiku sira, nasaun ASEAN sira, WorldSkills Asia, parseiru dezenvolvimentu, sentru formasaun profisionál, empreza no reprezentante husi setór privadu.

Eventu paralelu sira sei fó mós oportunidade atu diskute tema importante sira, inklui kualidade formasaun téknika no profisionál, rekoñesimentu kualifikasaun, mobilidade laborál, aliñamentu rejionál ba kompeténsia, haforsa ligasaun entre formasaun no indústria, inovasaun teknolójika, parseira públiku-privada no kooperasaun entre Timor-Leste, nasaun Pasífiku sira no nasaun ASEAN sira.

INDMO, I.P, hanesan entidade públika ne’ebé responsável ba regulasaun, dezenvolvimentu padraun kompeténsia, akreditasaun, sertifikasaun profisionál no garantia kualidade ba formasaun téknika no profisionál iha Timor-Leste, konsidera eventu ida-ne’e hanesan plataforma estratéjika atu promove eselénsia téknika, empregabilidade juventude, mobilidade laborál, kooperasaun rejionál no rekoñesimentu ba kompeténsia timoroan sira iha nível nasionál no internasionál.

Nia haktuir, dezde 2014, Kompetisaun Nasionál Abilidade dezenvolve ona iha Timor-Leste ho apoiu husi parseiru dezenvolvimentu sira, inklui Banku Aziátiku Dezenvolvimentu (ADB), hodi kontribui ba promosaun formasaun profisionál ne’ebé bazeia ba kompeténsia no ba hadi’a kualidade sentru formasaun sira.

Nune’e iha 2021, introdús edisaun espesiál ida, ne’ebé realiza iha munisípiu oioin, inklui Baukau, Kovalima, Dili no Likisá, hodi kobre setór kompeténsia profisionál oioin.

Iha 2023, Timor-Leste introdús dimensaun internasionál foun liuhusi kompetisaun amigavel internasionál primeiru, ho partisipasaun husi Timor-Leste, Austrália, no Indonézia, Xina no Malázia hanesan observadór.

Kontinuasaun ba inisiativa ida-ne’e, iha tinan ne’e, hatudu kompromisu Governu Timor-Leste, liuhusi INDMO atu konsolida sistema nasionál formasaun profisionál, promove talentu juventude timoroan no haforsa kooperasaun ho nasaun Pasífiku sira, ASEAN no WorldSkills Asia.

Vise-Primeiru-Ministru, Ministru Koordenadór ba Asuntu Ekonómiku no Ministru Turizmu no Ambiente, Francisco Kalbuadi Lay, mak sei halo abertura ba eventu ne’e no hetan mós marka prezensa husi Ministra Edukasaun no Formasaun Profisionál husi Vanuatu, Simil Johnson Youse, Chief Executive Officer WorldSkills Asia, Fahar Al Suwaidi, no reprezentante nasionál no internasionál sira ne’ebé liga ba formasaun profisionál, sertifikasaun, indústria, kooperasaun rejionál no dezenvolvimentu kompeténsia.

Realizasaun ba edisaun ida-ne’e sei konta ho apoiu institusionál husi Gabinete Vise-Primeiru-Ministru, Ministru Koordenadór ba Asuntu Ekonómiku no Ministru Turizmu no Ambiente, nune’e mós husi parseiru dezenvolvimentu, empreza nasionál no internasionál, sentru formasaun profisionál no parseiru públiku-privada sira seluk.

Jornalista: Arminda Fonseca 

Editora: Maria Auxiliadora 

iklan
iklan

Leave a Reply

iklan
error: Content is protected !!