iklan

BOBONARU, HEADLINE, MUNISÍPIU, POLÍTIKA

Ministru Justisa konsidera eroína Maria Tapó nia luta indispensavel

Ministru Justisa konsidera eroína Maria Tapó nia luta indispensavel

Ministru Justisa, Sérgio Hornai, presta hela omenajen ba eróina Maria-Tapo, iha suku Tapo, postu administrativu Bobonaro, munisípiu Bobonaro. Imajen Tatoli/Sérgio da Cruz.

BOBONARO, 29 agostu 2024 (TATOLI)-Ministru Justisa (MJ), Sérgio da Hornai, hamutuk ho ekipa no Autoridade Munisípiu Bobonaro, kinta ne’e presta omenajen ba eroína Maria Tapó no konsidera luta ne’ebé eroína ne’e kontribui iha prosesu luta ba libertasaun nasionál indispensavel.

Ministru Justisa ko’alia iha semitériu iha suku Tapo hodi selebra loron konsulta populár 30 agostu ba da-25.

Ministru Justisa, Sérgio Hornai konsidera luta eroína Maria Tapó indispensavel tanba hanesan feto ida-ne’ebé barani, hamutuk ho mane sira dedika nia-aan halo funu hodi luta ba libertasaun pátria.

Indispensavel katak buat-ne’ebé ita labele la’o ba oin, se nia laiha.

Notísia relevante: FOKUPERS husu feto Bobonaro hatutan valór no prinsípiu eroína Maria Tapo

“Nia barani duni hanesan feto, hanesan inan, hamriik atu defende ninia família, ninia rai, tanba iha okupasaun ilegál ne’ebé mai hosi rejime ida, ho istória badak ne’e fó reflesaun katak feto nia partisipasaun iha funu luta ba libertasaun indispensavel no intokável, hirak-ne’e hotu fó reflesaun ba ita atu merese fó onra ba sira-nia luta ba libertasaun,” nia relembra.

Ministru Sérgio Hornai lori governu nia naran agradese ba família ne’ebé dedika ona saudoza Maria Tapo ba luta libertasaun pátria.

Nia dehan, saudoza Maria Tapó no funu na’in sira seluk nia luta mak ohin loron Timor-Leste bele hamutuk hanesan país soberanu no independente.

“Hirak-ne’e hotu lori reflesaun ida kle’an, la’ós atu komemora de’it, maibé sai hanesan aliserse bodi hametin ita-nia koezaun ba dezenvolvimentu país, sira-nia mate, sira-nia koñesimentu, sira-nia abilidade, maibé ita hakarak lori Timor-Leste ida nabilan liu, lori prosperiedade no seguransa ida ke di’akliu, lori orden públiku ida paz no hakmatek atu nune’e ita bele iha dezembolvimentu,” nia hateten.

Atu fó Onra ba saudoza Maria-Tapó nia luta libertasaun nasionál, Ministru Justisa konfirma, IX Governu tau eroína Maria Tapó ninia naran iha repiter fibra ótika.

“Repiter ida-ne’e ninia kustu ita bele hola,nmaibé ita atu rekoñese nia kontribui duni ba rai-ida-ne’e, ninia istória hakerek iha ninia livru, ba iha kontribuisaun luta ida-ne’e,” nia akresenta.

Sekretáriu Autoridade Munisipál Bobonaro ba Asuntu Administrasaun no Finansa, Domingos da Costa, reforsa atu rekoñese eroína nia luta tau ona saudoza Maria-Tapo nia naran iha edifísiu enkontru Autoridade Munisípiu Bobonaro no avieda ida estrada diresaun suku Tapo-Memo ba Tunubibi.

“Autoridade Bobonaro konsidera eroína Maria-Tapo hanesan feto ida iha Munisípiu Bobonaro, kaer metin ninia luta ba ukun-an,” nia katak.

Istória eroína Maria Tapó

Maria Tapó, eroína ida, ne’ebé husi Ornizasaun Populár Feto Timorense (OPMT, sigla portugés) ne’ebé absorve polítika OPMT hodi luta ba dignidade feto no hasoru invazór militár Indonézia.

Maria Tapó moris iha Tapo, Munisípiu Bobonaro, feto iliterada no ema simples ida-ne’ebé sai hanesan figura ezemplár ida ba feto maluk sira no Primeira Eroína ba Luta ba Libertasaun Nasionál.

Molok Indonézia invade ofisialmente iha loron 7 fulan Dezembru tinan 1975, iha tiha ona infiltrasaun inimigu iha área fronteira. Iha tempu ne’ebá Forsa Armada Libertasaun Nasionál Timor-Leste (FALINTIL) halo kedas rezisténsia.

Maria Tapó hanesan feto ida barani no feen ida ezemplár fó apoia maka’as tebes ba nia kaben iha liñadefogu.

Iha loron 3 Novembru 1975 wainhira nia kaben haan hela, nia maka troka nia kaben hodi halo vijilánsia ho kilat iha liman, derrepente inimigu halo asaltu, haree ba situasaun hanesan ne’e saudosa Maria Tapó ho aten barani foti asaun reziste hasoru inimigu, hafoin inimigu tiru maka’as tebes-tebes hodi kona ita-nia feto maluk ne’e no nia mate kedas iha liñadefogu.

Hafoin nia mate, tuir sasin na’in-tolu hanesan Paulino Viegas Tilman, Domingos Mau no Santina Fernandes hato’o katak, Maria Tapó nia feto maluk sira seluk ne’ebé sira la’o hamutuk haruka kedas karta ba Komité Sentral FRETILIN (CCF, sigla portugés) ho lian portugués deklara nune’e: “Nos as Mulheres de Tapó não rendemos, nem renderemos, lutaremos até a nossa última gota de sangue.”

Katak “Ami feto Tapó sei la rende, ami sei la rende nafatin, ami sei funu nafatin, ami sei funu to’o ami-nia raan turuk ikus liu nian.”

Loron Nasionál Feto

Hafoin simu tiha karta ne’e, Primeiru-Ministru Repúblika Demokrátika Timor-Leste iha tempu ne’ebá, Saudozu Nicolau Lobato halo inisiativa iha ai-laran iha tinan 1976 hodi deside loron 3 fulan Novembru sai nu’udar Loron Nasionál ba Feto.

Nune’e iha tinan 1977 husi sorumutu Komité Sentral FRETILIN dekreta rezolusaun ida ba loron 3 fulan Novembru sai nu’udar Loron Nasionál ba Feto Timor-Leste. Hahú husi ne’ebá iha ai-laran, tinan-tinan komemora Loron Nasionál ba Feto.

Liutiha restaurasaun independénsia iha tinan 2002, iha kongresu nasionál feto daruak, iha tinan 2004, ne’ebé hetan partisipasaun husi organizasaun feto hotu-hotu iha Timor-Leste tomak, maluk feto sira ezije katak Timor-Leste tenke iha loron nasionál ba feto, atu fó valór no rekoñesimentu ba feto sira tanba sira mós fó kontribuisaun maka’as ba luta ba libertasaun nasionál hosi tinan 1975 to’o tinan 1999.

Ezijénsia ne’e sai hanesan plataforma husi kongresu nasionál feto daruak no hato’o ba Parlamentu Nasionál hodi foti desizaun. Ikusmai Parlamentu Nasionál aseita no estabelese lei númeru 17/1/3/2005, ne’ebé deside loron 3 fulan Novembru sai nu’udar Loron Nasionál ba Feto Timor-Leste.

Iha tinan 2020 ne’e Timor-Leste liuhosi Sekretaria Estadu ba Igualdade no Inkluzaun realiza komemorasaun loron nasionál feto ba da-45 ho tema “Promove Partisipasaun Feto iha Nível Foti-Desizaun hodi Lidera ba Mudansa Inkluziva”. Komemorasaun ne’e sei hala’o iha suku Luro, postu administrativu Luro,munisípiu Lautem.

Notísia relevante: Feto tenke brani foti desizaun

Jornalista: Sérgio da Cruz
Editór: Evaristo Soares Martins

iklan
iklan

Leave a Reply

iklan
error: Content is protected !!