DILI, (TATOLI)-Kmanek Supermerkadu deside atu fa’an ba ema ne’ebé interese tanba problema finanseiru dezde 2018. Aleinde ida ne’e, atu supermerkadu ne’e kontinua eziste iha Timor-Leste mak buka finansiamentu husi banku.
Xefe Ezekutivu Kmanek Supermerkadu, Clarence Lim, hatete bainhira atu fa’an Kmanek ne’e ba ema seluk maka sei fa’an ba ema ida ne’ebé di’ak.
“Ha’u hadomi Kmanek, Kmanek ida ne’e ha’u haki’ak dezde bebé, ha’u investe dezde tinan 15 ona, ha’u hadomi nasaun ida ne’e. Agora, ha’u laiha kapasidade atu selu nia entaun se ema ruma hakarak adota nia, ema ne’e tenke rai nafatin Kmanek ne’e nia imajen hanesan ne’e”, Clarence afirma ohin iha Palm Business and Trade Centre Hudi-Laran.
Na’in ba supermerkadu ne’e rekoñese katak iha problema finanseiru no iha funsionáriu kuaze 200 resin ne’ebé tenke selu sira-nia osan kuaze dolar rihun 300. Bainhira fa’an ba ema maka hakarak fó serbisu filafali ba sira konforme ema ne’e, tanba ne’e sei fa’an ba parente ida di’ak atu nune’e Kmanek nia naran iha nafatin.
Clarence Lim dehan kabe ba situasaun ekonomia país nian agora ne’e halo empreza ne’e hamenus ona nia ema estranjeiru na’in-neen no sei diminui mós timoroan balun tanba bainhira lahamenus maka kustu operasionál boot. Kuandu diminui ona maka supermerkadu ne’e bele dada-iis ho di’ak.
Nia subliña la’ós situasaun ekonomia agora ne’e maka oho Kmanek tanba empreza ne’e sei iha estoke millaun $4 ne’ebé sei bele halo nia moris, enkuantu ekonomia Timór nian ne’e fó efeitu tanba iha keda (tun) kuaze porsentu 20, maibé uitoan no lasignifika ekonomia país ne’e maka halo nia taka.
“Atu informa katak ami halo kréditu husi banku ANZ para atu sosa sasán importa no iha fin ANZ ko’a tanba ami labele selu ida ne’e, ho situasaun ekonomia ida agora ne’e labele ajuda atu ami bele moris tanba ita empresta tiha ona devia sasán ema hola efetivu karik ita bele selu, komu ita empresta ekonomia iha ne’e la ajuda, ema laiha osan atu gasta outomátika ita labele halo buat ida”.
Clarence hakarak atu halo Kamanek kontinua moris, maibé kestaun maka laiha kapitál nune’e husu tulun ba banku nomós ajénsia seluk ne’ebé hakarak fó tulun nune’e nia kontinua hela iha ne’e no fó serbisu nafatin ba ema, enkuantu ida ne’e laiha maka tenke husik Timór.
Atu ema barak ne’ebé serbisu iha Kmanek ne’e labele lakon nia serbisu maka buka atu fa’an ba parente ne’ebé loos atu kontinua negósiu ne’e no timoroan barak maka nia rekursu seidauk sufisiente atu halo operasaun no bainhira ema ne’e sosa duni ona maka sei fó hatene katak ema sira ne’e (empregadór) prontu atu utiliza no lapresiza foti ema foun atu treinu tan sira tanba ne’e presiza tranzisaun ida.
“Tanba ne’e ita hakarak opta ba parente ne’ebé loos tanba ita iha empregada, ami iha to’os-na’in kuda modo, ita hakarak atividade hanesan ne’e kontinua nafatin atu ema bele moris no komérsiu tenke la’o”.
Kmanek iha to’os-nain iha munisípiu Ainaru, Aileu no Bobonaru, hamutuk xefe família kuaze 500 ne’ebé kontrata atu kuda modo.
Hatutan supermerkadu ne’e iha patrimóniu (asset) ne’ebé nia valór boot no banku hapara tiha atu labele empresta tan osan maka se ema ruma maka hakarak fó empresta maka sei selu fali ho nia funan para halo empreza ne’e moris.
Clarence mós relata dezde Kmanek hahú loke to’o agora halo ona investimentu millaun $7.
Jornalista : Maria Auxiliadora
Editór : Manuel Pinto