DILI, 23 agostu 2019 (TATOLI) – Governu liuhosi reuniaun Konsellu Ministru (KM) aprova ona Dekretu Lei ba Autoridade Aduaneira no Tributária.
“Iha semana rua liu-ba kotuk Konsellu Ministru análiza primeira alterasaun ba dekretu lei rua hanesan Autoridade Aduaneira no Autoridade Tributária, iha proposta alterasaun semana kotuk Ministra Finansa interina ho nia ekipa péritu sira análiza kle’an haree proposta ne’ebé mak hatán no ne’ebé mak la hatán ohin submete ba Konsellu Ministru aprova duni,” dehan Ministru Prezidénsia Konsellu Ministru, Hermenegildo Augosto Cabral Pereira ba jornalista iha Palásiu Governu, ohin.
Aleinde ne’e, KM konsidera mós rezolusaun ida ne’ebé relasaun ho Tratadu Fronteira Marítima entre Timor – Leste no Austrália maibé KM la konsege halo aprovasaun tanba sei presiza halo analizasaun kle’an.
Rezolusaun refere aprezenta hosi Ministériu Petróleu no Minerál interinu, Hermenegildo Pereira.
“Kona-ba rezolusaun ne’e públiku hotu hatene entre iha vigór sei hahú nia validade 30 agostu oin mai ne’e, ne’ebé ita presiza halo buat ne’ebé ita bolu nomeasaun despasante ofisiál ba atividade exportasaun importasaun Bayu-Undan nian. Konsellu Ministru análiza komplexidade proposta ida ne’e no adia fali ba semana oin mai karik iha fali Konsellu Ministru extraordináriu para bele halo aprovasaun,” nia esplika.
Entretantu, Agio haktuir, Konsellu Ministru asisti mós aprezentasaun hosi Ministru Reforma Lejizlativa Asuntu Parlamentár (MRLAP), Fidelis Manuel Leite Magalhaês kona-ba programa reforma administrasaun públika.
Programa refere tama iha grupu boot haat hosi reforma institusionál, reforma administrasaun públika, reforma jestaun fiskál no finaseira, reforma desentralizasaun no reforma legál no judisiária ne’ebé sei hala’o no realiza ona no mós atu transforma moderniza administrasaun públika ne’ebé mak kompetente inovadora responsável, transparante orientada ba públiku no ba nia rezultadu.
Programa adiministrasaun públika agora dadaun, governante ne’e esplika, organiza iha komponente lima mak hanesan prestasaun servisu, insentivu no responsabilizasaun, jestaun no dezenvolvimentu hosi rekursu umanu rasionalizasaun hosi estrutura no funsaun no hasa’e ambiente hosi negósiu nian.
Jornalista: Hortençio Sanchez
Editór: Xisto Freitas
