iklan

NASIONÁL, HEADLINE

Hanoin Hikas Pasadu Atu Hadi'a Futuru no Hatuur Loloos Istória

Hanoin Hikas Pasadu Atu Hadi'a Futuru no Hatuur Loloos Istória

Sobrevivente Rezisténsia, Juveníl no Estudantíl, halo reflesaun ida iha Igreja Motael, Liu-hosi Konferénsia Imprensa. Imajen TATOLI/Cipriano Colo

DILI, 28 outubru 2019 (TATOLI) – Atu hanoin hikas Ativista Loriku Assuwain, Saudozu Sebastião Gomes nia loron mate ba dala-28, iha loron 28 outubru 1991, Sobrevivente Rezisténsia, Juveníl no Estudantíl halo reflesaun ida iha Igreja Motaél, segunda ne’e.

Saudozu hanesan joven ida, ne’ebé ninia moris klosan, dedika-aan ba Luta Libertasaun Nasionál, nune’e nia hetan perseguisaun husi Militár Indonézia bainhira subar iha Igreja Motaél no hetan tiru to’o hakotu-iis iha fatin.

Reflesaun ne’e, ho tema, “Hanoin Hikas Pasadu atu Hadi’a Futuru no Hatuur Loloos Istória”, ne’ebé haktuir liu-husi konferénsia imprensa, iha Igreja oin.

Notísia Relevante: Sebastião “Loriku Rai Na’in” La Fó Fatin Ba “Garuda”

Sobrevivente Rezisténsia, Jorge Manuel de Araújo Serrano, hateten objetivu husi hasoru malu ne’e, atu fó onra ba Saudozu Sebastião Gomes, ne’ebé mate ho ninia aktu eroíku ba Timor-Leste ninia luta ba ukun rasik-aan.

Jorge esplika, iha loron istóriku ne’e, grupu sira ne’ebé halibur malu la ezije buat ida maibé hakarak atu reafirma pozisaun ho reflesaun kle’an hodi hatuur loloos istória.

Nia haktuir, rezumu kona-ba sekuénsia rezisténsia luta pasadu husi juveníl no estudantíl, hahú kedas husi prezensa Papa João Paulo II (atuál São João Paulo II) iha Tasi Tolu tinan 30 liubá, iha loron 12 outubru 1989.

“Iha altura ne’ebá, mai kedan ho asaun husi movimentu juveníl no estudantíl, hodi halo demostrasaun iha Tasi Tolu no kontinua akontesimentu iha loron 4 novembru iha Lecidere, ne’ebé militár Indonézia tenta atu asalta rezidénsia Bispu Dom Carlos Filipe Ximenes Belo, ne’ebé momentu ne’ebá nu’udar responsável demostrasaun hodi subar demonstrante sira iha ninia rezidénsia”, Jorge konta.

Tuir kedan ida ne’e, nia akresenta, mai to’o iha Eskola Externato de São José kontinua ho manifestasaun durante loron tolu (17 to’o 19 janeiru 1991) iha otél Turizmu to’o loron 28 outubru 1991, Militár Indonézia asalta Igreja Motaél hodi halo Sebastião mate.

Iha momentu ne’ebá, Militár Indonézia sira tenta atu halo presaun ba joven rezisténsia atu labele halo tan asaun sira seluk.

“Maibé akontese kontráriu, tanba hafoin Sebastião mate, joven hotu hamriik hodi fó solidariedade ba nia to’o hamosu Masakre 12 Novembru 1991, ne’ebé nu’udar asaun boot tebes no loke mundu nia matan hodi hatene katak Povu Timór hamlaha no hamrook ba liberdade”, tenik Jorge.

Hafoin esplika sekuénsia akontesimentu, Jorge aproveita oportunidade atu fó omenajen ba Saudozu Sebastião Gomes, no husu ba entidade hotu, liuliu ba foin-sa’e sira atu ba oin tenke tau istória tuir nia fatin.

Nia dehan tan, oras ne’e daudaun Konsellu Veteranu mós atu hamriik, tanba ne’e organizasaun hotu mai atu halibur dadus.

“Ami hakarak hateten katak, organizasaun ne’e mosu duni iha Timór komesa iha kapitál Dili no ami hirak ne’e maka hamutuk hodi organiza halo asaun sira. Iha mós asaun barak ne’ebé estudante sira halo fora husi Timór hanesan iha Indonézia no fatin sira seluk. Ho sira ne’e hotu maka ikus mai ita manan ita nia independénsia”, nia subliña.

Jornalista : Cipriano Colo

Editór: Xisto Freitas

iklan
iklan

Leave a Reply

iklan
error: Content is protected !!