iklan

HEADLINE, SAÚDE

MS lansa padraun operasionál no prosedimentu integradu  referrál saúde mentál

MS lansa padraun operasionál no prosedimentu integradu  referrál saúde mentál

Diretora Jerál Prestasaun Saúde Ministériu Saúde (MS), Odete da Silva Viegas. Imajen Tatoli/Francisco Sony

DILI, 10 fevereiru 2023(TATOLI) – Ministériu Saúde liuhosi Programa Saúde Mentál halo lansamentu ba padaraun operasionál no prosedimentu integradu referrál saúde mentál no apoiu psikososiál ba komunidade no gia tratamentu ba psikatria ba pesoál saúde iha Timor-Leste.

“Programa saúde mentál ne’ebé ohin loron lansa ne’e hanesan padraun operasionál no padraaun integradu para oinsá halo sistema referál ba moras mentál sira husi munisípiu no oinsá kna’ar na’in saúde sira bele halo referál depois halo mós guias tratamentu médiku sira no mós enfermeiru ne’ebé mak servisu iha baze bele la’o ho di’ak”, Diretora Jerál Prestasaun Saúde Odete da Silva Viegas, dehan ba jornalista sira  iha salaun MS Caicoli ohin.

Nia dehan, padraun sira ne’e imporatante para lao tuir, karik iha situasaun difisil  no bainhira problema mosu bele justifika.

“Padraun  ida ne’e importnate ba ema moras sira atu bele lao tuir  karik iha situasaun difisil no problema ruma mosu ita bele justifika katak padaraun ida ne’e mak  pesoál saúde sira lao tuir”, nia esplika.

MS mós iha nia papel importante mak moras hada’et no moras la hada’et, agora moras mentál sai mós preokupasaun ba nasaun tanba ema moris iha fizika maibé psikololojikamente afeta ida ne’e mós sai problema ida   maibé durante ne’e a HNGV atende no fó tratamentu hela ba sira.

“Bainhira ita haree grave ona ita mós servisu hamutuk Klinika São João de Deus Laklubar atu halo tratamentu fulan tolu maibé durante fulan tolu mak kondisaun di’ak ona sei entrega ba família. Bainhira entrega ba família mak   kna’ar saúde sira presiza ko’alia besik liu ho família atu nafatin fó atendimentu no akonpaña’’, nia refere.

Diretór Nasionál Promosaun ba Direitu Ema ho Difisiénsia husi Ministériu Solidariedade Sosiál no Inkluzasaun (MSSI) Mateus da Silva,  informa ohin dokumentu aprova ona atu oinsá koopera ho profisionál saúde atu halo referál ema moras mentál no halo atendimentu ba sira.

“Instituisaun ne’ebé mak iha kompeténsia atu fó atendimentu saúde mak ita servisu hamutuk ho enferméiriu saúde mentál husi munisípiu no mós NGO pradet, Klibur Domin, Acute Care HNGV, São João de Deus Laklubar atu halo identifikasaun ba maluk sira ne’ebé mak moras mentál no fó atendimentu ba sira”, Mateus da Silva dehan.

Nia subliña, bainhira moras  grave sei halo referál ba sentru saúde ne’ebé mak besik maibé ho kazu hanesan ne’e liga fali ba psikososial tanba kauza husi situasaun ekonomia no problema família ne’ebé difisil atu rezolve entaun ida ne’e halo sira hanoin barak to’o moras maibé servisu sira ne’e kontinua koopera ho profisionál saúde atu halo atendimentu ba sira.

Jornalista : Felicidade Ximenes

Editór : Zezito Silva

iklan
iklan

Leave a Reply

iklan
error: Content is protected !!