MANUFAHI, 21 abríl 2023 (TATOLI) – Partidu Democrático Cristão (PDC) iha programa 10. Entre programa sira ne’e, PDC iha programa prioridade tolu.
Prezidente partidu ho númeru sorteiu 16, Francisco de Araújo, informa, programa prioridade tolu ne’e mak hanesan, saúde, edukasaun no agrikultura sai programa prioridade bainhira povu fó fiar ba PDC hetan asentu iha Parlamentu Nasionál no envolve iha Governu.
“Ita-nia programa prioridade liu iha setór tolu hanesan edukasaun, saúde no agrikultura; tolu ne’e mak importante liu ba ita-nia povu. Karik, povu fó fiar mai ami mak ami sei dezenvolve di’ak liutan setór hirak ne’e inklui seluktan,” Prezidente PDC ba Agência TATOLI, foin lalais ne’e.
PDC nia haree, Timor-Leste nia Problema prinsipál hamutuk neen:
1. Mina matan Bayu Undan komesa maran daudaun ona no gastu fundu minarai kada tinan sei sa’e beibeik maibé laiha impaktu signifikativu ba dezenvolvimentu nasaun.
2. Setór produtivu sira ladun la’o durante tinan 20 nia laran atu ajuda diversifika Timor-Leste nia ekonomia.
3. Líder partidu polítiku tane malu no moris di’ak uluk ona maibé povu nafatin mukit no ki’ak.
4. Forsa traballu no juventude barak liu kada tinan maibé empregu la iha ba sira atu sustenta moris no família.
5. Metade hosi populasaun moris iha liña pobreza nia okos no má-nutrisaun aas tebes.
6. Fundadór nasaun sira komesa idade ba daudaun ona maibé seidauk iha lideransa alternativu ida atu lori povu ba moris di’ak.
PDC mai ho jerasaun foun, vizaun foun no programa atu kontinua luta ne’ebé hori uluk kedan partidu istóriku Frente Revolucionaria do Timor-Leste Independente (FRETILIN) nian ba moris di’ak povu nian. Luta FALINTIL sira nian, liberdade no luta estudantil sira nian hodi estuda, sai matenek no dezenvovle Timor Leste.
Tanba ne’e, PDC hakarak envolve Timoroan hotu iha prosesu dezenvolvimentu no la husik Timoroan ida iha kotuk tanba partidu, ideolojia, relijiaun ka rasa diferente.
PDC nia objetivu ba tinan lima maka atu garante estabilidade ekonomia nasaun hodi lori povu ba moris di’ak, atu atinji objetivu ne’e, PDC hatuur programa prinsipál ba dezenvolvimentu TL nian.
1. Halais dezenvolvimentu setór infraestrutura hodi liga ekonomia komunidade ba merkadu, dezenvolvimentu estrada, ponte no drainajen hosi postu ba suku no hosi suku ba aldeia sira no infraestrutura iha tasi leten entre Cristo Rei ho Bidau Santa’na ba divertimentu juventude no turizmu nian no aranja aviaun doméstiku tolu ba Falintil- Forsa Defeza Timor-Leste (F-FDTL), Polísia Nasionál Timor-Leste (PNTL) no protesaun sosiál hodi asegura rikusoin umanu no fasilita transporte fasil lais.
Hamosu enerjia alternativa renovavel hosi bee, anin no loron manas iha territóriu tomak hodi fornese enerjia elétrika ba povu kuntinuada no barratu ho Investimentu iha fibre optiku hodi halais internet di’ak no barratu ba povu.
2. Dezenvolve rekursu umanu ne’ebé saudável no konfiável, kualidade no dijitaliza sistema atendimentu saúde ne’ebé di’ak no lais ho arranju doutór espesialista 50 ba área oioin hodi eleva kualidade atendimente Hospital Nacional Guido Valadares (HNGV) ba nível internasionál no arranju fasilidade saúde, ekipamentu, makina hodi ajuda pesoál saúde sira nia serbisu atu hamosu indústria farmaseútika hodi produs ai-moruk esensiál ba Timor –Leste.Harii ospitál espesializada iha Oe-Cusse, Baucau no Manufahi, hadi’a infraestrutura no fasilidade eskola primária to’o universidade no orienta aprendijazen ba produsaun no asegura kualidade edukasaun ne’ebé hanesan ba Timoroan hotu gratuita no kualidade fó bolsa estudu rihun rua kada tinan no fó kreditu estudu rihun $5 kada tinan ba estudante sira atu estuda no sai matenek.
3. Haforsa investimentu iha setór produtivu no rekursu naturál ba estabilidade ekonomia nasaun nian ho aloka rai tuir ninia funsaun no hasa’e investimentu ba setór agrikultura no turizmu nu’udar baze ba ekonomia nasaun nian, hasa’e produsaun agrikula hodi asegura sustentabilidade ai-han rai-laran no hamenus importasaun ba 20% no explora turizmu istóriku, relijiozu no naturál hodi hasa’e númeru vizitante no kriasaun empregu iha baze, hamosu banku no empreza agrikola hodi fó insentiva no kreditu ba agrikultór sira.
4. Simplifika burokrasia no desentraliza administrasaun públika ba povu, halais desentralizasaun ba administrasaun públika ho lais no kualidade, fahe rejiaun ba Ramelau, Kablaki, Matebian no Rejiaun Administrativu Oe-Cusse Ambeno (RAEOA), hamosu asembleia munisipál, despartidariza funsaun públika hodi fó atendimentu públiku ne’ebé di’ak ba povu tomak, aloka orsamentu rihun $100 – $250 kada tinan ba suku no aldeia hodi halais dezenvolvimentu iha baze no kria empregu formál no naun-formál iha suku ho aldeia sira.
Kontrola masimu funsionamentu administrasaun públiku no haforsa zero toleránsia ba korupsaun.
5. Juventude eroi (juventude mak pasadu, prezente no futuru RDTL ninian), haforsa parseiru internasionál ba kriasaun empregu ba juventude sira iha rai-li’ur ho alvu 5% totál populasuan serbisu iha li’ur hodi kontribui ba dezenvolvimentu, harii Ministériu Traballu no juventude ba haforsa formasaun tékniku ba juventude sira tuir nesesidade merkadu, haforsa setór privadu liuhosi kreditu funan ki’ik hodi kria empregu ba juventude sira iha rai-laran.
Kria empregu 25 kada suku kada tinan durante tinan lima nian laran no formaliza setór informál ba kriasaun empregu liuhosi formasaun no kreditu.
7. Valoriza no rekunese lideransa nasionál, idozu, joven no labarik sira ba istória no futuru nasaun nian, Estadu rekunese Kayrala Xanana Gusmão nu’udar líder restauradór independénsia no aman ba nasaun.
Estadu rekunese Timoroan hotu ne’ebé vota ba ukun rasik aan iha tinan 1999 hodi hametin istória libertasaun nasionál iha família idaidak iha Timor-Leste laran tomak, kontinua no hadi’a pensaun idozu, veteranu, juventude no jerasaun foun sira atu hala’o programa lima ne’e mak PDC uza estratejia haat ka H3K katak Hadi’a, Hasai, Hamosu no Kontinua (bele haree iha brosur ne’ebé sirkula ona) no explora didi’ak.
Kampaña ho tipu dialogu PDC nian ba terseira faze hala’o iha Postu administrativu Alas, Munisípiu Manufahi sesta ne’e hetan seguransa másimu hosi Polísia Nasionál Timor-Leste (PNTL).
Notísia relevante:PDC kansela kampaña iha Manufahi tanba sei koordena ho militante sira
Jornalista: Hortencio Sanchez
Editór : Zezito da Silva