OÉ-CUSSE 01 agostu 2023 (TATOLI) – Autoridade Rejiaun Administrativa Espesiál Oé-Cusse Ambeno (RAEOA), tinan ne’e konstrui tán projetu gabiaun (bronjong) unidade lima ba suku haat, iha sub-rejiaun Pante Makasar no Oésilo, ho valór $1,009,138.47, hosi Orsamentu Jerál Estadu (OJE) 2023.
Projetu unidade lima ne’e, implementa hosi Sekretáriu Rejionál ba Asuntu Agrikultura ba Pante Makasar suku tolu, iha suku Naimeko rua (2), Bobokase ida (1) no suku Taiboko ida (1), iha sub-rejiaun Oésilo konstrui iha suku Bobometo.
“Autoridade lansa ona iha jullu, ida-ne’e atu responade dezastre naturál akontese iha dezembru 2022 no janieru 2023 nian, tanba afeta maka’as estraga to’os, natar, uma hela fatin, fatin kulturál sira,” Sekretáriu Rejionál ba Asuntu Agrikultura, José Eta, koa’lia iha Oé-Cusse, tersa ne’e.
Notísia relevante: Projetu rekonstrusaun Gabiaun atu proteje natar no to’os iha RAEOA
José Eta, informa área poténsia ba gabiaun lima ne’e, ektare 93,61 mak hetan estragu iha mumentu ne’ebá, liuliu iha natar no to’os inklui uma hela fatin no fatin kulturál no airin eletrisidade sira.
“Tan ne’e mak ita deside atu halo protesaun liuhosi rekontrusaun gabiaun, ba distánsia metru 2.130 ho totál benefisiáriu atu hetan protesaun hosi projetu sira-ne’e iha uma-kain 524,” nia katak.
Sekretáriu Rejionál ba Asuntu Agrikultura ne’e, esplika, projetu gabiaun unidade lima ne’e konstrui ho tipu lahanesan antes nian, tanba uluk modelu halo loos tuir mota ninin, maibé unidade lima ne’e sei halo diferenti halo tesik, nune’e bele iha forsa hodi satán bee bainhira akontese mota boot.
“Tanba iha fatin balu, ita haree uluk iha projetu emerjénsia implementa hosi GAA sei dura to’o agora, entaun ita aplika fali modelu ne’e para haree nia resisténsia ba velosidade ne’ebe mota boot,” nia katak.
Nia hateten, iha 2021 konstrui ona balu hahú hosi sub-rejiaun Oésilo Pante Makasar to’o Citrana sub-rejiaun Nítibe, projetu sira-ne’e halo hodi responde akontesimentu siklone tropical seroja loron 04 abríl 2021, Timor-Leste, hetan dezastre naturál, akontese inundasaun konsege estrada toos natar no uma hela fatin no fatin kulturál sira.
“Projetu sira-ne’e nia distánsia área poténsiál sira iha kilometru 7-resin, balu sei di’ak to’o agora balu aat, maibé kompañia kontinua hadi’a fali tanba mumentu ne’e, sira-nia tempu retensaun ne’e tinan ida,” nia katak.
Notísia relevante: Autoridade RAEOA konsulta empreza tolu normaliza gabiaun
Entretantu, gabiaun unidade lima ne’e maka hanesan, iha sub-rejiaun Pante Makasar, harii iha aldeia Baqui suku Naimeko ba mota Quinloki ho totál área ektare 18 metru 600 ho totál benefisiáriu hamutuk uma-kain 90, ezekuta hosi kompañia Fitun Sanane Unipesoál Lda ho valór kontratu $266,460.00.
Nafatin iha suku Naimeko iha aldeia Teinae harii iha mota Oélole ho totál área ektare 15 metru 700 ho totál benefisiáriu hamutuk uma-kain 86, ezekuta hosi kompañia Lifau Indah Unipesoál Lda ho valór kontratu $312,540.00.
Iha suku Bobokase harii iha mota Beol-Kuan Bimelo, ho totál área ektare 12,61 metru 300 ho totál benefisiáriu hamutuk uma-kain 72, ezekuta hosi kompañia Colo Meob Unipesoál Lda ho valór kontratu $139,902.03.
Iha suku Taiboko harii iha mota Sanmas iha aldeia Haubone, ho totál área ektare 20 metru 130 ho totál benefisiáriu hamutuk uma-kain 174, ezekuta hosi kompañia Hen de Luz Unipesoál Lda ho valór kontratu $67,154.25.
Iha sub-rejiaun Oésilo, harii iha mota Faela Panan aldeia Oébaha suku Bobometo, totál área ektare 28 metru 400 ho totál benefisiáriu hamutuk uma-kain 102, ezekuta hosi kompañia Elo Coet Unipesoál Lda ho valór kontratu $188,696.03.
Notísia relevante: Autoridade RAEOA aloka millaun $2-resin ba rekonstrusaun gabiaun
Jornalista: Abílio Elo Nini
Editor: Evaristo Soares Martins





