iklan

EDUKASAUN, HEADLINE

Assanami: Profesór sira tenke sai matadalan no eroi kontinuadór ba jerasaun futura

Assanami: Profesór sira tenke sai matadalan no eroi kontinuadór ba jerasaun futura

Vise-Primeiru-Ministru, Ministru Koordenadór ba Asuntu Sosiál no Ministru Dezenvolvimentu Rurál no Abitasaun Komunitária, Mariano Assanami Sabino. Imajen TATOLI/Egas Cristóvão.

DILI, 30 novembru 2023 (TATOLI) – Manorin sira tenke sai matadalan ba sosiedade iha rai ida ne’e no nu’udar eroi foun hodi kontinua prepara jerasaun futura sira atu sai ema importante hodi dezenvolve país ba aban-bainrua ida di’ak liu.

Vise-Primeiru-Ministru no Ministru Koordenadór ba Asuntu Sosiál, Mariano ‘Assanami’ Sabino, hatete iha serimónia tomada pose ba profesór kontratadu 820 husi Dili no Ataúro hodi sai permanente, iha salaun Oka, Hudi-Laran.

“Loron rua liubá ita selebra Loron Proklamasaun Independénsia Unilaterál no, ohin, mai hodi fó tempu espesiál ba profesor sira. Tanba sira maka eroi kontinuadór ba ita-nian rain no ha’u rekoñese duni katak sira ema espesiál. Sira mak ema ida ne’ebé importante liu husi ema hotu-hotu iha nasaun ida ne’e”, Assanami afirma.

Nia dehan manorin sira mak sai bee-matan ba domin no bainhira sira kria domin ba ema seluk, sosiade mós sei iha domin ba malu. Profesór sira mós maka sai bee-matan ba integridade morál, étika no transformasaun iha sosiedade ida ne’ebé sivilizadu, inklui ba Timor-Leste.

Tanba valór demokrasia nian no sosiedade demokrátiku no repúblikanu, tuir Assanam, mai husi doutrina ne’ebé profesór sira fó, tanba ne’e sira maka sei hahoris sosiedade ida demokrátiku no repúblikanu maka hatutan kompromisu lutadór sira-nian.

“Sé mak autór prinsipál ba movimentadór maka mestre sira, tanba ne’e bainhira rejime espesiál ne’e laiha mós valór ita-boot sira-nian hanesan profesór ne’e espesiál nafatin ba ita-nian rain no kontinua luta atu realiza sosiedade ida demokrátika no moderna”, salienta.

Tuir Assanami, dosente di’ak sei prepara ninia aan ho kualidade no responsabilidade atu forma ninia emar sira preparadu ba kampu batalla. Ne’e duni, susesu ema ida nian depende ba formadór sira-nian dedikasaun. Profesór sira maka sei lori Timór nia oan sira hodi tama ba kompetisaun iha eventu nasionál no internasionál.

Ne’e duni, bainhira labarik sira laiha vontade atu aprende iha aula laran, la bá eskola tanba baruk, profesór tenke iha maneira oioin atu motiva sira hodi tuir aula, tenke apoia sira atu iha hakarak hodi aprende.

“Profesór ne’ebé di’ak sei akompaña labarik sira ho ninia domin laloos. Tempu ona imi tenke hamutuk ho labarik sira, ko’alia ba sira, halo sira hanesan mós imi-nian oan rasik, tanba imi mak sei forma sira atu sai ema ida di’ak no importante ba nasaun ne’e iha futuru”, realsa.

Iha setór edukativu, manorin nia knaar maka forma ema sai independente hodi iha karáter rasik atu hanoin. Tanba ne’e, husi kontribuisaun no sakrifísiu sira ne’ebé dosente sira iha labele kompara ho funsionáriu baibain sira. Papél sira-nian maka sai ezemplu ba sosiedade no ba alunu sira.

“Ha’u husu ba imi atu sai matadalan hodi simboliza buat ne’ebe di’ak hodi hakotu hahalok violentu sira. Tanba mestre ne’e, mestre duni. Atu hanorin iha edukasaun bázika to’o universidade ninia misaun hanesan de’it. Sira mak mak hahoris ema hodi ukun nasaun ne’e, sira maka sei fó esperansa ba ema seluk atu kontinua moris hodi hatutan dezenvolvimentu ba nasaun”, afirma.

Vise-PM husu labele hamosu diskriminasaun iha setór edukativu

Iha ámbitu tomada pose ba manorin sira, Vise-Primeiru-Ministru (VPM) Mariano Assanami mós husu ba reprezentante partidu politiku sira ne’ebé asume kargu iha Ministériu Edukasaun atu labele implementa hahalok diskriminasaun, maibé buka haka’as aan atu sai ema profisionál hodi lori setór ne’e ba progresu.

Ministru Koordenadór ba Asuntu Sosiál ne’e dehan edukasaun la’ós instrumentu ka fatin atu rekruta nia ema sira de’it, maibé fatin ida ba ema hotu mai husi ne’ebé de’it ne’ebé iha méritu no vizaun di’ak atu dezenvolve nasaun.

“Ha’u hakarak edukasaun ne’e tenke diferente ho ministériu sira seluk, tanba ne’e nu’udar instituisaun ida importante atu forma ema sai ema no forma ema atu muda ninia karáter no mentalidade”, dehan.

Nia fó ezemplu katak iha nasaun avansada sira ministra ka ministru ida ne’ebé atu asume knaar ne’e mai husi selesaun rigoroza no profisionál, nnune’e bainhira asume kargu superiór ne’e bele sai kakutak ba Estadu hodi serbisu hamutuk ho dirijente eskola no manorin sira.

“Ita hotu ne’ebé ohin mai asume knaar polítik iha ministériu ida-idak husi mandatu IX Governu ne’e, ita mai husi partidu polítiku. Maibé, partidu la boot liu Estadu no partidu hanesan instrumentu de’it, tanba ita hakarak iha demokrásia maka tenke iha partidu, maibé labele sai fali importante no boot liufali Estadu. Interese Estadu tenke boot no iha oin nafatin”, afirma.

Prezidente Partidu Demokrátiku ne’e husu ba dirijente sira edukasaun nian tenke halo serbisu ho responsabilidade no profisionál. “Ohin loron hotu-hotu mai asume pasta iha governasaun ne’e konsidera hanesan atan no servidór hodi tau-matan no atende nesesidade nasaun nian, liuliu serbisu hodi hadi’a kualidade edukasaun iha tinan lima nia laran”, katak.

Nia fó hanoin ba dirijente sira katak knaar ne’ebé simu ne’e hanesan la’ós previlíjiu ida hodi goza kargu, maibé buka atu serbí no buka infomasaun tanba saida maka profesór sira ladún hanorin ho didi’ak no laiha kriatividade. “Imi-nian papél hodi ajuda profesór sira ne’e. Labele haree profesór ne’e kór lahanesan depois buka maneira atu tebes sai nia. Ne’e la’ós solusaun di’ak atu rezolve problema”.

Tanba ne’e, iha Ministériu Eduaksaun presiza kria ambiente ida di’ak husi kargu polítiku sira mai to’o diretór eskola sira. Halo enkontru aberta hodi ko’alia ba malu no rona malu atu fó solusuan hodi fó oportunidade ba ema seluk bele hato’o nina krítika ho konstrutiva ba progresu edukasaun nian.

Notísia relevante: Ministériu Edukasaun ezije kompeténsia haat ba emposadu 820

Jornalista: Tomé Amado

Editora: Maria Auxiliadora

iklan
iklan

Leave a Reply

iklan
error: Content is protected !!