DILI, 03 abríl 2024 (TATOLI)—Governu liuhosi reuniaun ordinária Konsellu Ministru (KM), kuarrta ne’e, aprova projetu rezolusaun Governu kona-ba alterasaun daruak ba rezolusaun Governu númeru 23/2009, loron 18 Novembru, ne’ebé aprova Parlamentu Foin-sa’e Nian, ne’ebé aprezenta husi Ministru Juventude, Desportu, Arte no Kultura, Nelyo Isaac Sarmento.
“Objetivu husi rezolusaun ida-ne’e atu hametin liután programa ida-ne’ebé hetan ona susesu, hodi kontribui ba formasaun foin-sa’e ho forma abranjente ne’ebé foka liu-liu ba formasaun iha área edukasaun sívika no sidadania, empreendedorizmu, metodolojia peskiza no análize, meiu-ambiente, antí-korrupsaun, jestaun no organizasaun asosiasaun juventude nian, igualdade no jéneru, edukasaun ne’ebé bazeia ba kompeténsia moris, teknolojia informasaun no komunikasaun,” haktuir nota ne’ebé Agência Tatoli asesu, hafoin reuniaun ezekutivu, iha Palásiu Governu, kuarta ne’e.
Iha alterasaun ba númeru foin-sa’e sira-ne’ebé hola parte iha Parlamentu Foin-sa’e nian, ne’ebé sei kompostu husi foin-sa’e eleitu na’in-rua, ho igualdade jéneru, husi postu administrativu ida-idak, no reprezentante rua iha nível nasionál, husi foin-sa’e sira ho defisiénsia eleitu husi asosiasaun defisiente Timor-Leste, ho idade husi tinan 12 to’o 17, eleitu ba períodu tinan-tolu.
Notísia relevante : SEJD fó formasaun tékniku debate ba membru Parlamentu Foin-Sa’e
Diploma ne’e mós estabelese rejimentu ein termu kompeténsia sira, forma partisipasaun, organizasaun no funsionamentu, nune’e mós prosesu selesaun no eleisaun Parlamentu Foin-sa’e nian ne’e sei regula tuir diploma ministeriál membru Governu nian ne’ebé responsável ba área juventude. Rezolusaun sira-ne’ebé aprova husi Parlamentu Foin-sa’e nian sei aprezenta kada tinan ba Konsellu Ministru.
KM aprova rezolusaun programa Parlamentu Foin-sa’e, iha loron 7 Outubru 2009, ho objetivu atu kapasita foin-sa’e Timor-oan sira hó konsiénsia polítika ida-ne’ebé di’ak liu no ba partisipasaun polítika iha vida públika, kria ona espasu aprendizajen nian no prátika demokrasia nian ida, ho karater permanente no apartidáriu hanesan Parlamento da Juventude, Parlamentu Foin-sa’e nian.
Funsaun espesífika hirak mak dudu foin-sa’e sira hodi adota hahalok ida-ne’ebé responsável iha sosiedade nian le’et, ba sira-nia hahalok rasik, ba mós ema seluk nia hahalok sira.
Fó informasaun kona-ba direitu, dever, liberdade no garantia fundamentál hirak ne’ebé sidadaun sira iha. Fó koñese kona-ba organizasaun husi podér polítiku, órgaun soberania nian, kompeténsia hirak ne’ebé sira iha no sira-nia funsionamentu no oinsá sira ne’e halo interrasaun ba malu. Fó aten barani ba foin-sa’e sira atu ezerse sira-nia direitu tuir dalan demokrasia no partisipa iha vida públika.
Forma foin-sa’e sira atu sai lideransa ida-ne’ebé iha responsabilidade, dezenvolve sensibilidade sosiál. Dezenvolve kapasidade atu ko’alia, dada foin-sa’e sira atubele iha interrese atu partisipa iha identifikasaun no komprienesaun komunidade sira-nia problema no oinsá buka nia solusaun.
Parlamentu Foin-sa’e nian konstitui husi foin-sa’e hamutuk 130, hó idade entre tinan 12 to’o tinan 17, ne’ebé hili ba períodu tinan-rua. Sai hanesan kompeténsia Governu atu estabelese estatutu, kompeténsia, forma partisipasaun nian, organizasaun no funsionamentu husi Parlamentu Foin-sa’e nian.
Populasaun Timor liu metade mak ho idade tinan 30 mai kraik no parte populasaun nian ida-ne’e importante iha istória libertasaun no independénsia Timor-Leste.
Jornalista : Arminda Fonseca
Editora : Julia Chatarina




