DILI, 20 maiu 2024 (TATOLI) – Peskizadór La’o Hamutuk, Celestino Gusmão Perreira, hateten Timor-Leste Selebra Loron Restaurasaun Independénsia ba dala-22, maibé setór ekonomia seidauk la’o ho másimu.
“Ita ukun aan ona ba dala-22 hodi selebra restaurasaun independénsia TL, maibé ita politikamente iha aspetu sósiu ekonómiku seidauk la’o ho di’ak, tanba ita kontinua nafatin problema, maske esforsu hotu ne’ebé Estadu no Governu halo ona maibé la iha balansu, ita gastu barak liu duké buat ne’ebé rezulta hosi despezu sira ne’ebé mak ita-nia rain halo”, Celestino Gusmão Perreira, hateten ba TATOLI via telefónika, ohin.
Nia dehan, sitausaun ekonomia, TL depende makas ba fundu petrolíferu tanba ekonomia doméstika nia valór kiik tebes no produsaun rai laran mós menus, nune’e dependénsia ba importasaun sira hosi rai liur.
“Ita-nia produsaun rai laran menus tebes, kuaze dependénsia ba importasaun liuliu konsumu nasionál sira, tanba ita hasoru nafatin pobreza multidimensionál hanesan problema má-nutrisaun, problema dezempregu no importasaun servisu públiku ne’ebé mak nafatin problema iha ita-nia rain”, nia relata.
Nia husu ba Governu atu uza fundu petrolíferu ho di’ak, atu bele investe kapitál umanu, rekursu uamanu no harii ekonomia ne’ebé produtivu no sustentável.
“Rekomdasaun ba Governu mak tenke uza fundu petrolíferu uitoan mak iha ho di’ak, atu investe ba kapitál umanu, rekursu umanu no harii ekonomia ne’ebé mak produtivu no sustentável apoiu ba foinsa’e sira, atu nune’e sira bele hetan oportunidade hodi asume responsabilidade no prodús nesesidade ekonómiku ne’ebé mak bele sustenta ita-nia rain ba tempu naruk”, nia relata.
Tuir nia, ekonomia atu la’o ho ida mak tenke investe uluk rekursu umanu, presiza iha abilidade ne’ebé mak di’ak atu bele halo produsaun liuhosi prosesamentu ba indústria transformadora nune’e bele garante konsumu nasionál, atu bele redús problema importasaun.
“Ekonomia atu la’o ho di’ak dahuluk mak investe uluk rekursu umanu, prezisa iha abilidade ne’ebé mak di’ak nune’e bele halo produsaun liuhosi prosesamentu ba indústria transformadora nune’e garante ita-nia konsumu nasionál nune’e bele redús problema importasaun no mós hadia má-nutrisaun no gradualmente fó servisu ba ita-nia povu, atu bele rezolve problema multidimensionál iha ita-nia rain”, nia informa.
Nia afirma, TL ukun aan ba dala-22 ona, Governu tenke tau prioridade ba infraestutura bázika sira mak bee ba konsumu, bee ba agrikultura, bee ba ambiente no bee ba balada sira, ida-ne’e mak importante tebes atu tau atensaun.
Hatan ba kestaun ne’e, Vise Ministru Komérsiu no Indústria, Augusto Junior Trindade, dehan Ekonomia iha Timor-Leste, daudaun ne’e, lao ho di’ak tanba maioria populasaun asesu ona ba merkadu.
“Ita-nia roda ekonomia iha rai laran daudaun ne’e la’o ho di’ak tanba ami haleu ba munisípiu hotu, ita hareee antuasizmu hosi komunidade sira lori sira-nia produtu ba merkadu, entaun ita-nia ekonomia, hahú dezenvolve la’o ho di’ak”, Trindade informa ba TATOLI iha nia kna’ar fatin Bebora, ohin.
Vise Ministru Komérsiu no Indústria, Augusto Junior Trindade, dehan Ekonomia iha Timor-Leste, daudaun ne’e, lao ho di’ak tanba maioria populasaun asesu ona ba merkadu.
“Ita-nia roda ekonomia iha rai laran daudaun ne’e la’o ho di’ak tanba ami haleu ba munisípiu hotu, ita hareee antuasizmu hosi komunidade sira lori sira-nia produtu ba merkadu, entaun ita-nia ekonomia, hahú dezenvolve la’o ho di’ak”, Trindade informa ba TATOLI iha nia kna’ar fatin Bebora, ohin.
Nia afirma, Governu Kostituisionál seidauk to’o tinan ida, maibé ita boot sira haree katak fatin hotu komesa movimentu makas, ema halo atividade ekonomia livremente.
“Iha ema ida ka rua mak seidauk sente oportunidade ba roda ekonomia ida-ne’e, maibé ita boot sira haree katak sosiedade balun krítika nafatin atu fanun governante sira”, nia relata.
Nia agradese ba uma kreda tanba karta pastorál atu fanun Governu nafatin hodi tau atensaun ba atividade ekonomia, tanba Timor-Leste selebra loron restaurasaun indepedénsia ba dala-22 iha buat barak mak mudansa liuliu joven sira iha kreatividade rasik hodi halo sira-nia negósiu ne’ebé mak iha.
“Ami agradese ba uma kreda tanba karta pastorál ida-ne’e fanun ita no atu hateten katak ekonomia ne’e nafatin tau atensaun, tanba ita horseik komemora ita-nia restaurasaun indepedénsia, iha buat barak mak mudansa ona, ita-nia joven barak mak iha kreatividade halo negósiu rasik iha ita-nia rain”, nia relata.
Tanba ne’e, MCI enkoraja ba setór privadu sira atu mantein sira-nia servisu ba dezenvolvimentu ekonomia iha Timor-Leste.
Jornalista : Felicidade Ximenes
Editór : Zezito Silva




