iklan

OPINIAUN

Mundu presiza umanitáriu barak liután: Loron Mundiál Umanitáriu 2024

Mundu presiza umanitáriu barak liután: Loron Mundiál Umanitáriu 2024

Iha Loron Mundiál Umanitária, Diretór Rejionál ba UNFPA iha Ázia no Pasífiku, Pio Smith hatete katak preparasaun ba krize klimátika presiza investimentu koletivu iha rede ida husi respondente dahuluk umanitária sira

Umanitáriu sira tau sira-nia moris iha liña hodi defende direitu fundamentál sira, hanesan saúde seksuál no reprodutiva, hodi garante katak ema ida-idak simu informasaun no servisu sira ne’ebé sira presiza atu mantein sira-nia saúde no moris-di’ak. Ohin, ita fó onra ba sira-nia korajen no kompromisu atu proteje direitus umanus iha situasaun sira ne’ebé estremu liu.

Proteje direitu fundamentál sira ba saúde no autonomia korporál sai nafatin krusiál bainhira dezastre sira mosu. La ho asesu ba profisionál saúde sira ne’ebé iha abilidade no servisu esensiál sira, feto no labarik-feto sira-nia saúde seksuál no reprodutiva tau iha risku boot.

Impaktu ne’e imediatu no maka’as. Destruisaun ba klínika no ospitál lokál sira bele kria vákuu iha kuidadu saúde nian. Feto isin-rua sira hasoru komplikasaun sira ne’ebé ameasa ba sira-nia vida bainhira asesu ba kuidadu pré-natal no pós-natal ka asistente partu sira ne’ebé iha abilidade. Sobrevivente sira hosi violénsia bazeia ba jéneru deskobre sira-nia an lahó apoiu médiku no psikososiál, no komunidade sira bele hetan aumentu iha isin-rua ne’ebé la ho intensaun tanba planeamentu família no servisu kontrasepsaun ne’ebé ladún di’ak.

Enkuantu dezastre umanitária sira aumenta ho impaktu sira hosi mudansa klimátika, risku sira ba feto no labarik-feto sira aumenta barak. Durante dezastre sira ne’ebé relasiona ho klima, infraestrutura sira hetan estragu, ekonomia sira hetan destruisaun, no servisu saúde sira ne’ebé ema depende ba hetan interupsaun maka’as ka destruisaun. Prezensa hosi profisionál saúde sira ne’ebé hetan formasaun bele signifika diferensa entre moris no mate. Sira la’ós de’it fornese kuidadu imediatu maibé mós ajuda estabiliza komunidade, hodi fasilita esforsu sira ba rekuperasaun no harii filafali esforsu sira.

Foti Lamawng, hanesan ezemplu. Iha abrigu temporáriu ida iha akampamentu ida ba ema dezlokadu internu sira iha norte Myanmar nian, nia transforma espasu improvizadu ida ba instalasaun salva-moris nian. Nu’udar parteira, Lamawng fó kmaan ba inan isin-rua sira ne’ebé preokupa ho sira-nia bebé nia saúde. Ninia formasaun iha partu emerjénsia ho rekursu limitadu sira permite nia atu transforma lona simples ida ba espasu partu funsionál ida. Ho liafuan simples, Lamawng salva moris sira – husi inan sira, bebé sira, no família tomak. Nia maka ida hosi kampeaun umanitária barak ne’ebé ita selebra ohin.

Iha Ázia no Pasífiku, ema millaun resin maka dezlokadu tanba konflitu, mudansa klimátika, ka dezastre sira seluk. Nu’udar rejiaun ne’ebé maka prone liu ba dezastre iha mundu, iha de’it 2022, dezastre liu 140 maka akontese iha Ázia no Pasífiku, ne’ebé maka hamosu ema mate liu 7,500 no afeta ema millaun 64 resin. Feto no labarik sira hasoru todan hosi dezastre sira-ne’e tanba sira iha posibilidade dala 14 liu atu mate duké mane sira tanba fatór oioin ne’ebé mosu hosi dezigualdade sira ne’ebé eziste.

Iha Bangladés, ha’u haree rasik oinsá komunidade Rohingya ne’ebé dezlokadu – inklui feto sira, foin-sa’e sira, no ema transjéneru sira – iha Cox’s Bazar hasoru krize oioin tanba ne’e obrigadu barak ba traballadór saúde lokál sira, konselleiru sira no líder foin-sa’e sira ne’ebé proteje sira-nia direitu fundamentál sira. Iha Afganistaun, joven sira maka sentrál ba resposta umanitária. Liuhusi mapeamentu dadus inovativu, sira akompaña distribuisaun rekursu sira no identifika área sira ne’ebé presiza, hodi garante katak parteira sira ne’ebé hetan formasaun bele hela iha liña oin luta nian ba direitu seksuál no reprodutivu sira. Parteira reformadu sira hosi Fiji agora sai hanesan respondente dahuluk umanitáriu sira ne’ebé haruka ba área sira ne’ebé hetan estragu hosi anin-boot hodi hatán ba nesesidade sira hosi feto no labarik-feto sira iha Pasífiku bainhira siklone sira estraga klínika no ospitál sira.

Hodi investe iha profisionál saúde sira ne’ebé treinadu no dedikadu, liuliu ba servisu saúde seksuál no reprodutiva, governu sira bele defende direitu fundamentál sira, hodi garante katak ema hotu-hotu simu kuidadu ne’ebé sira presiza no merese, maski iha dezastre klimátiku sira-nia leet.

Ita-nia esforsu koletivu sira atu harii sistema sira ne’ebé reziliente liután presiza aprosimasaun ida ne’ebé tau feto no labarik-feto sira-nia nesesidade iha sentru. UNFPA servisu hamutuk ho governu sira iha rejiaun tomak hodi forma rede ida hosi respondente dahuluk umanitáriu sira no lokaliza servisu sira hodi hatán ba nesesidade úniku sira hosi nasaun ida-idak. Atu responde lalais liu iha dezastre sira, ami tau ona fornesimentu emerjénsia sira iha fatin ne’ebé sira presiza liu, no treinu ona parteira rihun ba rihun atu maneja partu emerjénsia sira iha kondisaun krize nian.

Prepozisionamentu maka aprosimasaun ida ba tempu naruk ne’ebé inklui área espesializada no apoiu orsamentu ne’ebé sustentável. Traballadór saúde sira tenke preparadu ba dezafiu sira ne’ebé mosu hosi dezastre sira no ekipadu ho abilidade sira atu fornese kuidadu iha sirkunstánsia estremu sira.

Resposta ba dezastre iha rejiaun tomak dala barak liu reativa duké proativa. Governu no organizasaun umanitária sira haka’as-an atu rezolve nesesidade saúde nian hafoin dezastre ida, hodi rezulta iha kuidadu ne’ebé fragmentadu no la sufisiente.

Governu sira ne’ebé hanoin ba oin muda ba estratéjia sira ne’ebé fó prioridade ba disponibilidade profisionál saúde sira ne’ebé treinadu no iha esperiénsia. Tranzisaun ida-ne’e presiza investe iha formasaun, lojístika, no jestaun rekursu, maibé retornu maka resposta ida ne’ebé maka’as liu no efetivu ba dezastre klimátiku sira.

Bainhira profisionál sira kuidadu saúde nian, hanesan Lamawng, hetan kolokasaun proativu, sira hasa’e reziliénsia komunidade nian. Servisu saúde seksuál no reprodutiva ne’ebé efetivu hatán ba nesesidade saúde no apoia rekuperasaun ba tempu naruk liuhosi promove moris-di’ak fíziku no mentál. Asegura katak servisu sira-ne’e disponivel ajuda komunidade sira atu rekupera lalais liu no sai forte liután, ho kapasidade boot liu atu hasoru krize sira iha futuru.

Nu’udar ita selebra umanitária sira ba sira-nia servisu, governu no sosiedade sivíl tenke foti asaun desizivu hodi prepara ba emerjénsia sira iha futuru. Umanitáriu sira ajuda fó moris ida ho direitu no opsaun ba ema hotu, liuliu iha emerjénsia sira. Investe no prepara profisionál saúde lokál sira ne’ebé iha abilidade maka esensiál atu hatán ho efetivu no salva ema nia moris bainhira dezastre klimátiku sira mosu.

iklan
iklan

Leave a Reply

iklan
error: Content is protected !!