DILI, 11 dezembru 2024 (TATOLI) — Komisaun Nasionál Edukasaun Katólika Timor-Leste (CONECTIL), kuarta ne’e, lansa tan ona livru manuál alunu edukasaun morál no relijiaun Katólika ba 10 anu eskolaridade hodi fasilita ba estudante kona-ba fiar.
“Livru ida-ne’e maihosi prosesu elaborasaun no ohin lansa manual alunu ho nia konteudu unidade tolu ne’ebé hahú hosi konsiensia, ema ho Maromak, no ema ho ema”, Prezidente Ezekutivu CONECTIL, Padre António Quenser do Balino do Carmo, hatete hafoin lansa manuál alunu edukasaun morál no relijiaun Katólika ba 10 anu eskolaridade, iha salaun ISFIT, Fatumeta, Dili, kuarta ne’e.
Prezidente hatutan katak ohin lansa no dahuluk sei halo sensbilizasaun ba manorin relijiaun Katólika, morál nian iha inisíu anu letivu 2025.
“Ita disemina uluk ba ita-nia manorin depois implementa iha eskola sira no prosesu aprendizajen ba ita-nia estudante sira. Nune’e ami sei formasaun ba ita-nia profesór 250,” nia dehan.
Livru manuál alunu ne’e imprime rihun hodi distribui ba eskola sira hotu. Manuál alunu edukasaun morál no Rejiaun Katólika 10 ano eskolaridade ho nia unidade temátiku I konsiénsia, unidade temátiku II relasaun entre emar ho Maromak, unidade temátiku III relasaun entre emar ho ema. Ne’ebé iha pájina hamutuk 130.
Dosente Filozofia Iha Institutu Superiór Filozofia no Teolojia (ISFIT), Francisco da Costa, hatete, manuál alunu ne’e mehi ida-ne’ebé sai modu espesiál oinsá estudante sira iha 10 ano eskolaridade nu’udar jerasaun foun bele sai sidadaun no kristaun di’ak 100%.
“Iha proseu aprendizajen, profesór sira, liuhosi matadalan ne’e bele halo estudante sira koñese kle’an liután sira nia fiar ba Maromak (Conhecimento profundo ba Maromak), haree malu di’ak ho ema seluk. Nune’e iha UNIDADE TEMÁTICA I, ko’alia kona-ba ita ema ne’e ser rasionál, ser ida-ne’ebé iha razaun ou kakutak no ao mesmo tempo, ser no ida-ne’ebé iha konsiénsia. Tanba Konsiénsia mak CENTRO ne’ebé nia papél hanesan responsável ba ita ema nia hanoin, liafuan no hahalok hotu ne’ebé formadu ona husi família, hafoin ibalaraia Eskola sosiedade”, dosente hatete.
UNIDADE TEMÁTIKA II, ko’alia kona-ba unidade temátika ne’e kontempla parte dahuluk Dekálogu nian husi 10 to’o 30 Mandamento de Deus. Orijen mai husi Maromak Santíssima Trindade, nune’e moralmente nia rasik hola atitude respeitu ba Maromak nu’udar nia kriadór no hahí Maromak iha fatin no tempu hotu. No UNIDADE TEMÁTICA III, ko’alia kona-ba kontempla segunda parte Dekálogu nian husi 4º mandamento to’o 10º Mandamento de Deus. Ida-ne’e oinsá atu hatene respeita aman-inan no emar seluk nebé otas boot liu, tane aas no respeita ema seluk nia propriedade no ema seluk nia sasán no hatene agradese ba buat ne’ebé ita iha hodi la laran moras ba ema seluk nia rikusoin,” nia katak.
Nia esplika manuál ida-ne’e la’ós de’it konjuntu matadalan akadémiku sira. Ida-ne’e reprezenta kompromisu kle’an ida ba kualidade edukasaun no futuru ita-nia joven sira. Edukasaun maka instrumentu ida-ne’ebé maka’as ne’ebé bele transforma moris no komunidade sira.
“Ohin ita halo pasu importante ida ba futuru ida-ne’ebé nabilan liu, no promisór liu ba ita-nia estudante sira,” nia tenik.
Sekretáriu Estadu Ensinu Sekundáriu Jerál no Ensinu Sekundáriu Tékniku Vokasionál, Domingos Lopes Lemos, agradese ba ema hotu ne’ebé envolve iha elaborasaun manuál ida-ne’e. Husi edukadór no peritu sira ne’ebé kontribui sira-nia koñesimentu no esperiénsia, ba estudante no inan-aman sira neʼebé ho entuziazmu fó apoiu ba prosesu ida-ne’e. Ida ne’e nu’udar serbisu koletivu, rezultadu husi esforsu no dedikasaun husi ema barak ne’ebé komprometidu ba kauza edukasaun nian.
Ida-ne’e hodi entrega manuál ida-ne’e ba estudante sira, Ministeriu Edukasaun mós entrega fonte koñesimentu ida, matadalan ida-ne’ebé sei akompaña sira iha sira- nia viajen akadémika no iha formasaun valór sira-nian. ME espera katak manual ida-ne’e inspira estudante sira atu dedika sira-nia an ba sira-nia estudu, atu esplora área koñesimentu foun sira, no atu sai sidadaun ne’ebé iha konxiénsia no responsável.
“CONECTIL hala’o papél fundamentál iha dezenvolvimentu edukasionál ita-nia rain doben Timor-Leste, no elaborasaun manuál ida-ne’e nu’udar sasin ida kona-ba ninia misaun atu promove edukasaun ho kualidade, bazeia ba prinsípiu étiku no kristaun. Ba estudante sira, ME espera katak ita-boot sira uza manuál ida-ne’e hanesan aliadu ida iha buka koñesimentu. Atu sai fonte inspirasaun no kompañeiru fiel ida iha ita-boot nia deskoberta akadémika sira. Hanoin katak edukasaun maka xave atu loke odamatan no kria oportunidade sira. Aproveita pájina, no lisaun ida-idak, no oportunidade di’ak atu aprende,” governante ne’e dehan.
Arsebispu Dioseze Metropolitanu Dili, Dom Virgílio Kardeál do Carmo da Silva, subliña, manuál alunu edukasaun morál no relijiaun Katólika ne’e bele garante ninia kontinuidade.
“Lori ema maioria Katólika 95,6% nia naran ba governu kontinua fó forsa liután ba iha ensinu morál no relijiaun liu-liu to’o iha ezame nasionál maibé tenke garante nia kontinuidade nune’e bele hametin fiar ema nian,” Dom Virgílio Kardeál do Carmo da Silva konklui
Jornalista : Osória Marques
Editór: Rafael Ximenes de A. Belo