DILI, 18 Fevereiru 2025 (TATOLI)—Prezidente Interinu Federasaun Xadrez Timor-Leste (FXTL), Joviano Salves Reis, hateten federasaun prepara ona atleta hamutuk 30 no iha tempu besik sei halo selesaun hodi hili atleta na’in-rua (2) kompostu husi feto ida (1) no mane ida (1) sei kompete iha jogu Komunidade Nasaun Ko’alia Lian Portugés (CPLP-sigla potugés).
“Xadrez ita halo preparasaun hahú kedan iha tinan kotuk liuhusi reuniaun lubuk ida-ne’ebé ita hala’o ho Ministeriu Juventude Desportu Arte no Kultura (MJDAK). Entaun, ita identifika atleta hamutuk 30 maibé atleta sira-ne’e ita sei halo lai selesaun mak hili. Tuir kritéria Xadres kada nasaun sei reprezenta ema na’in-rua de’it, maibé ita mós antisipa ne’ebé ita hili atleta rezerva balun atu nune’e iha difikuldade ruma karik ninia substituisaun tenke iha,” Joviano hateten ba Agência TATOLI iha edifisiu Federasaun Futeból Timor-Leste, Dili, tersa ne’e.
Nia dehan, jogu Xadrez atleta sira bele hala’o treinamentu ho individu ou bele mós buka parseiru atu treinu hamutuk.
“Ne’ebé, Xadres ita preparadu atu tuir kompetisaun. Atleta sira-ne’ebé ita atu halo selesaun ne’e ho idade ne’ebé 17 mai kraik. Iha tinan 2023, ita halo ona selesaun maibé tanba jogu ne’e kansela fali ba iha tinan 2025, entaun atleta sira-ne’e nia idade liu ona, entaun ita tenke halo fali selesaun ba atleta sira ho idade kiik ne’e,” nia dehan.
Enkontru koordenasaun MJDAK ho modalidade ne’ebé kompete iha jogu CPLP
Antes ne’e, iha loron 17 fulan-Fevereiru 2025, Sekretáriu Estadu Arte no Kultura (SEAK), Jorge Soares Cristoão, lidera enkontru regulár preparatóriu ba Jogu CPLP, ne’ebé hala’o iha Salaun Magna MJDAK, Lecidere, Dili. Enkontru ne’e envolve federasaun desportu sira hodi ko’alia kona-ba estratéjia preparasaun atleta no lojístika hodi asegura Timor-Leste nia partisipasaun ne’ebé efetivu iha jogu referidu.
Iha enkontru ne’e, nia dehan, preparasaun ne’e la’ós de’it Governu nian maibé responsabilidade mós federasaun sira-nian.
Jorge Soares Cristoão esplika, komisaun organizadora, nu’udar koordenadór jerál, presiza halo koordenasaun direta ho federasaun sira hodi garante katak atleta hotu-hotu iha preparasaun ne’ebé di’ak inklui modalidade sia (9) ne’ebé Timor-Leste sei partisipa.
Federasaun sira hato’o preokupasaun kona-ba preparasaun atleta sira-nian, inklui treinamentu intensivu, selesaun ba atleta sira-ne’ebé di’ak-liu no kondisaun lojístika sira.
Tuir kalendáriu, atleta sira sei ba teste iha fulan-abríl, inklui ofisiál no tékniku sira, hamutuk elementu 101.
Kona-ba fatin eventu ne’e, Jorge Soares Cristoão esplika katak Ajénsia Nasionál Dezenvolvimentu (ADN) hanesan koordenáriu ida-ne’ebé mak presiza hodi garante katak espasu sira-ne’ebé mak nesesáriu iha tempu badak inklui rehabilitasaun Gym Nasionál no Estádiu Munisipál Dili.
ADN sei servisu hamutuk ho kompañia relevante sira hodi finaliza preparasaun infraestrutura molok fulan Jullu, hodi akomoda delegasaun no atleta sira ho kondisaun di’ak.
Timor-Leste labele partisipa de’it, maibé bele manan mós prémiu husi modalidade desportu ne’ebé sei kompete. Ho preparasaun ne’ebé makaas no koordenasaun direta ho federasaun sira, espera sei iha rezultadu ne’ebé di’ak liu iha Jogu CPLP 2025 nian.
Koñese jogu Xadrez
Xadrez mak jogu estratéjia ida ba jogadór na’in-rua ne’ebé joga iha kuadru kuadradu ida-ne’ebé kompostu hosi kuadradu 64, ne’ebé arranja iha grella 8 × 8, fahe hanesan (kuadradu 32 ida-idak) ba grupu mutin no metan.
Ema fiar katak xadrez mosu husi jogu indianu, chaturanga (ne’ebé xadrez hetan nia naran), maizumenus iha sékulu VII. Chaturanga mós hanoin hanesan bei’ala ba jogu estratéjia sira-ne’ebé hanesan ne’ebé mai husi Mundu Orientál, hanesan xiangqi (xadrez Xinés), janggi (xadrez Koreanu), no shogi (xadrez Japaun nian).
Xadrez to’o familiár iha Europa iha sékulu IX, durante konkista Umayyade nian iha Hispania. Peza sira-ne’e asume sira-nia kbiit atuál iha España iha sékulu XV nia rohan; regra modernu sira padroniza iha sékulu XIX. Peza xadrez nian sira hanoin katak hetan sira-nia forma atuál iha finál sékulu XV iha España, enkuantu regra modernu sira xadrez nian padroniza iha sékulu XIX.
Iha inisiu, jogadór ida-idak iha peza xadrez 16, liurai ida, ministru ida (iha Ingles hanaran queen), rooks rua, kuda rua (iha Ingles hanaran knights), elefante rua (iha Ingles hanaran bishops), no peon ualu.
Tipu xadrez ida-idak iha nia movimentu rasik, ho ida-ne’ebé makaas liu mak liurai-feto no ida ne’ebé fraku liu maka peon.
Objetivu husi jogu ne’e mak atu halo xamada. Kampeaun mundiál dahuluk xadrez nian ne’ebé rekoñesidu universalmente, Wilhelm Steinitz, manán nia títulu kampeonatu iha tinan 1886.
Dezde tinan 1948, Kampeonatu Mundiál Xadrez nian administra husi Fédération Internationale des Échecs (FIDE), órgaun governasaun internasionál ba jogu xadrez nian.
FIDE mós fó títulu mestre sira ba vida tomak ba jogadór sira-ne’ebé iha abilidade, ne’ebé aas liu mak Grandmaster (GM). Dezde dékada 1990, análize komputadór nian halo ona kontribuisaun importante sira ba teoria xadrez nian liuliu iha jogu finál sira.
IBM nia komputadór Deep Blue sai hanesan mákina dahuluk ne’ebé mak manán Kampeaun Mundiál Xadrez nian iha jogu ida-ne’ebé mak halakon Garry Kasparov iha tinan 1997. Emerjénsia husi motór xadrez nian ne’ebé makaas ne’ebé mak bele hala’o iha dispozitivu liman nian hamosu ona preokupasaun sira kona-ba fraude durante torneiu sira.
Jornalista : Hortencio Sanchez
Editír : Cancio Ximenes





