DILI, 19 Jullu 2025 (TATOLI) – Timor-Leste loke ofisialmente Jogu Desportivu Komunidade País Ko’alia Lian Portugés (CPLP, iha portugés) Edisaun da-XII ho mensajen solidariedade, unidade no orgullu nasionál.
Ho entuziasmu no espíritu maun-alin, Prezidente Komisaun Eventuál Interministeriál ba Jogu Desportivu CPLP, atuál Ministru Juventude, Desportu, Arte no Kultura, Nelyo Isaac Sarmento, destaka importánsia jogu ne’e hanesan símbolu solidariedade, amizade no unidade entre nasaun luzófona sira.
Iha serimónia abertura Jogu CPLP iha Estádiu Munisipál Dili, governante ne’e subliña katak edisaun ne’e marka pájina foun ida iha istória Timor-Leste nian, ne’ebé asume ba dahuluk responsabilidade hodi realiza eventu multidesportivu ne’ebé selebra talentu, reziliénsia no valór komún joven sira ko’alia língua portugeza.
“Jogu CPLP hanesan selebrasaun solidariedade, amizade, no unidade. Espasu privilejiadu ida iha ne’ebé desportu sai ponte entre kultura sira, promove dame no dezenvolvimentu”, Nelyo Isaac hateten iha abertura jogu, ohin.
Iha 2025 ne’e, Timor-Leste simu delegasaun sira husi nasaun maun-alin hamutuk neen, maski Brazíl, Giné Ekuatoriál no Giné-Bisau la partisipa. Nelyo Isaac espera katak edisaun sira tuirmai bele envolve hotu.

Jogu CPLP iha Timor-Leste fó plataforma atu promove valór fundamentál desportu nian hanesan respeitu, kooperasaun, espíritu ekipa nian no jogu justu.
Iha biban ne’e nia fó saudasaun ba delegadu, atleta, no membru liu 500, iha ne’ebé na’in-250 hanesan atleta, lori sira-nia kór, esperansa, no mehi mai Timor-Leste.
Nia subliña katak Timor-Leste maski nu’udar nasaun joven, maibé iha istória ne’ebé rika, kultura ne’ebé vibrante, no povu ne’ebé reziliente. Lori foinsa’e timoroan nia-naran, liuliu sira ne’ebé iha kapitál, Dili, “ami simu ita-boot sira ho ksolok no esperansa”.
“Desportu hanesan instrumentu ida ba dezenvolvimentu, la’ós de’it atu treinu atleta sira, maibé mós atu harii ponte sira, inspira foinsa’e sira, no hasa’e Timor-Leste nia reputasaun iha palku internasionál”, nia afirma.

Ministru ne’e subliña katak maski separadu husi distánsia jeográfika, língua portugeza, amizade no diversidade kulturál mak halo ligasaun. “Halo ita-boot nia an sai hanesan uma duni. No ita nunka haluha lema ne’ebé orienta no inspira ita ‘Unidu Ita Ida De’it'”.
“Ha’u mós hakarak agradese ba ita-nia maun-alin angolanu sira-nia apoiu no kooperasaun hodi simu no fó apoiu lojístiku ba delegasaun sira husi Kabu Verde, Mosambike, no Saun Tomé no Prínsipe. Iha semana ida-ne’e, ita iha oportunidade atu hatudu ba mundu beleza naturál Timor-Leste nian, ita-nia ospitalidade ne’ebé di’ak, no ita-nia potensiál nu’udar destinu turístiku, kulturál, no desportu”, nia salienta.
Iha biban ne’e, Nelyo Isaac agradese mós estrutura interministeriál sira, profisionál no voluntáriu sira, no patrosinadór sira hanesan Telkomcel, Banku Nasionál Komérsiu Timor-Leste, Bee Leste Mineral, Timor Plaza, no Timor Telecom ba apoiu iha eventu ne’e.
Notísia relevante: Abertura Jogu CPLP: Timor-Leste aprezenta estilu dansa lima
Jornalista: Arminda Fonseca
Editora: Maria Auxiliadora





