iklan

HEADLINE, POLÍTIKA

Loron transformasaun ASDT ba FRETILIN, momentu reflesaun kore povu husi ki’ak

Loron transformasaun ASDT ba FRETILIN, momentu reflesaun kore povu husi ki’ak

Prezidente Partidu FRETILIN, Francisco Guterres Lú Olo, no Sekretáriu-Jerál, Marí Alkatiri. Foto TATOLI/António Daciparu

DILI, 11 Setembru 2025 (TATOLI)-Iha loron 11 Setembru 2025,  Partidu Frente Revolusionáriu Timor-Leste Independente (FRETILIN) marka data transformasaun Asosiasaun Sosiál Demokrátika Timorense (ASDT) ba FRETILIN ba da-51.

Sekretáriu-Jerál FRETILIN, Marí Bin Amude Alkatiri, hateten partidu laiha eventu ruma atu komemora, maibé sai momentu reflesaun ida, tanba FRETILIN nia responsabilidade atu tau filafali kauza komún lori ba povu liberdade.

Nia dehan, bainhira FRETILIN ka’er ukun iha Primeiru Governu hodi harii no hametin instituisaun, define polítika nasionál, halo Konstituisaun, lori osan mai Timor-Leste huis Fundu Mina-rai no seluk tan.

Nia lembra katak bainhira hahú ukun iha Governu ho de’it orsamentu Estadu tomak ho millaun $63,4, tinan 2002-2003  sa’e uitoan no bainhira iha orsamentu retifikativu la’ós atu aumenta, maibé atu ko’a tanba lakohi halo dívida.

Iha  tinan 2005  to’o 2006, orsamentu sa’e ba millaun $140-resin,l no mai iha 2006-2007, millaun $300-resin, hodi deklara ano fiskál nu’udar arranka ba dezenvolvimentu.

“Se povu seida’uk sai husi ki’ak, iha tempu ema sira osan barabarak la hasai povu husi ki’ak, husu ba sira. La’ós  de’it osan, [maibé haree mós] kapasidade atu lori dezenvolvimentu ida atu povu nia ekonomia iha baze ba to’o leten sai di’ak liu”, nia hateten ba jornalista sira liuhusi konferénsia imprensa iha sede Komité Sentrál FRETILIN (CCF, sigla portugés), Komoro.

Tanba ne’e, nia kontinua defende prioridade  dezenvolvimentu ba ema liuhusi saúde, edukasaun, setór produtivu hanesan agrikultura no seluk tan hodi aumenta alokasaun orsamentu kada tinan.

Iha fatin hanesan, Prezidente Partidu FRETILIN, Francisco Guterres ‘Lú Olo, dehan partidu marka nia istória iha tempu ketaketak, nu’udar organizasaun polítika ida ho nia programa no objetivu define loloos katak independénsia mak dalan loos liu ba povu Timor-Leste.

Hahú husi ne’e, FRETILIN asume lideransa tomak kona-ba futuru país nian, kumpre nia kompromisu ida-ne’e, liuhusi periódu entre timoroan sira iha konflitu, proklamasaun indepedénsia unilaterál, no invazaun forsa Indonézia.

“Ikus liu mai iha períodu ida liberdade nian, FRETILIN asume tan papél importante, mak restaura indepedénsia nian hodi lori Timor-Leste sai hanesan Estadu ida soberanu no independente”, dehan.

Husi períodu hirak ne’e marka istória FRETILIN nian.

Iha sorin seluk, Tenente-Jenerál Lere Anan Timur, hateten papél FRETILIN ba luta libertasaun nasionál mak atu liberta pátria no povu.

“Agora falta ita liberta povu husi ki’ak no mukit, mak dahuluk presiza kombate korrupsaun”, nia hato’o.

Jornalista: Nelson de Sousa

Editora: Maria Auxiliadora

iklan
iklan

Leave a Reply

iklan
error: Content is protected !!