iklan

EKONOMIA, HEADLINE

Finalista 15 hakat ba faze ikus KPNI 2025

Finalista 15 hakat ba faze ikus KPNI 2025

Juventude sira partisipa iha kompetisaun Planu Negósiu Inovativu foto hamutuk ho Ministru interinu MKI, atuál Ministru Agrikultura no Peska, Marcos da Cruz, hafoin abertura Kompetisaun Planu Negósiu Inovativu ne’ebé organiza husi IADE iha resintu Timor Plaza ho tema “Inovasaun mak Dalan ba Susesu’’, Dili, 23 Outubru 2025. Foto TATOLI/António Daciparu

DILI, 23 Outubru 2025 (TATOLI) – Institutu Apoiu Dezenvolvimentu Emprezariál (IADE) halo abertura ba A Warding Final Kompetisaun Planu Negósiu Inovativu (KPNI) 2025 ba da-11 ho tema “Inovasaun Mak Dalan ba Susesu”, ne’ebé IADE selesiona finalista 15 hodi hakat ba faze ikus kompetisaun ne’e.

Abertura ne’e halo husi Ministru Agrikultura, Pekuária, Peska no Floresta, Marcos da Cruz, nu’udar Ministru Koordenadór ba Asuntu Ekonómiku interinu.

Partisipante sira foto hamutuk ho Ministru interinu MKI, atuál Ministru Agrikultura no Peska, Marcos da Cruz, hafoin abertura kompetisaun planu negosiu inovativu ne’ebe organiza hosi  IADE iha resintu Timor Plaza ho tema‘’’ Inovasaun Mak dalan ba Susesu’’ Dili, 23 Outubru 2025. Foto TATOLI/Antonio Daciparu

Diretór Ezekutivu IADE, Filomeno Marcelino Belo, hateten KPNI 2025 ba da-11 hanaran multisetorál, signifika ideia negósiu hothotu bele partisipa kompetisaun no importante maka mai ho inovasaun.

Nia esplika katak hafoin lansa KPNI 2025 iha Fevereiru, prosesu rejistu simu kandidatu hamutuk 387, kompostu husi feto 149 no mane 238.

Depoizde partisipa tiha iha primeira faze formasaun ba iha módulu Buka Ideia Negósiu (BIN), tuirmai realiza filafali selesaun ba kompetidór ne’ebé hetan ideia di’ak hodi avansa ba formasaun segunda faze iha módulu Komesa Ita-nia Negosiu (KIN).

IADE rejista filafali kandidatu hamutuk ema na’in-171, kompostu husi feto 74 no mane 97, hodi kontinua ba aprezentasaun no nia rezultadu IADE deside mellór kandidatu na’in-15 mak avansa ba aprezentasaun finál TOP fifteen iha tinan 2025.

“Ohin no aban, ita-nia kandidatu 15 aprezenta sira-nia negósiu planu inovativu, haree ida ne’ebé merese sai manán-na’in sábadu mak ita fó prémiu ba sira hanesan matéria prima, ekipamentu produsaun no osan. Tinan ne’e ita prevee rihun $25, husi montante ne’e, ba manán-na’in sira hetan boot liu rihun $7 no ki’ik $3”, Filomeno Marcelino Belo dehan iha Timor Plaza, ohin.

Nia dehan orsamentu ne’ebé aloka ba KPNI da-11 maihusi orsamentu Estadu, nomós husi patrosinadór sira hanesan Santos, Timor Telecom, Timor Plaza no Telkomcel.

Iha fatin hanesan, Ministru Marcos da Cruz, hateten kompetisaun ida-ne’e la’ós de’it kona-ba planu negósiu, maibé mós kona-ba ideia ne’ebé iha podér atu transforma ekonomia, empodera komunidade sira, no konstrui futuru ida ne’ebé inovadór no sustentavel ba Timor-Leste.

“Ida-ne’e reflete duni ita-bo’ot sira-nia korajen, kriatividade no determinasaun hodi halo diferensia durante loron tolu ba oin. Ita-boot sira idaidak sei iha oportunidade hodi aprezenta ideia negósiu inovativu sira ba júri. Ita-boot sira mós sei hetan oportunidade hodi aprende, partilla esperiénsia, no halo ligasaun ho emprezáriu sira, autór setór privadu no parseiru dezenvolvimentu sira”.

Joven aprezenta sira-nia kriatividade produsaun tua-manas halo husi kafé durante Kompetisaun Planu Negósiu Inovativu ne’ebé organiza husi IADE iha resintu Timor Plaza ho tema “Inovasaun mak Dalan ba Susesu’’, Dili 23 Outubru 2025. Foto TATOLI/António Daciparu

Nia salienta katak bainhira Timor-Leste avansa ba ekonomia ida diverisifikada no reziliente, inovasaun sai pilár esensiál ida. Ne’e duni, tenke enkoraja modelu negósiu foun ne’ebé responde ba dezafiu lokál sira, hanesan iha agrikultura, peska, turizmu, enerjia renovavel ka teknolojia dijitál.

Nune’e, kada ideia ne’ebé sei aprezenta husi partisipante sira iha poténsia atu kontribui ba prioridade nasionál hanesan kria empregu, aumenta produtividade, redús importasaun, no fó valór akresentadu ba produtu lokál. Liuhusi inovasaun, bele reforsa seguransa ai-han, empodera feto no joven, no garante sustentabilidade moris ba ema hotu.

“Ba kontestante sira hotu, ha’u enkoreja ita-boot sira atu uza didi’ak oportunidade ne’e, la’ós de’it atu kompete, maibé mós hodi apreende, kolabora no kria relasaun ne’ebé sei dura liu eventu ida-ne’e. Emprezáriu sira neʼebé sai susesu, hanesan barak mak partisipa iha ne’e, sira hahú ho ideia ida. No ideia ne’e sai forte bainhira partilla, tutan fali, no tau ba iha implementasaun”, hateten.

Durante loron tolu ne’e IADE mós realiza mini espozisaun hodi konvida kliente KPNI hahú husi 2013 to’o 2024 aprezenta no fa’an sira-nia produtu hanesan artezanatu, hahán no seluk tan.

Notísia relevante: IADE realiza semináriu nasionál Kompetisaun Planu Negósiu Inovativu

Jornalista: Arminda Fonseca

Editora: Maria Auxiliadora

iklan
iklan

Leave a Reply

iklan
error: Content is protected !!