iklan

EDUKASAUN, DILI, OPINIAUN

Hein iha naroman, moris iha domin no hahú ho esperansa

Hein iha naroman, moris iha domin no hahú ho esperansa

Leonardo Sequeira Mau Falo

Husi : Leonardo Sequeira Mau Falo

Introdusaun

Iha moris sarani fiar-na’in, tempu litúrjiku iha sentidu espirituál ne’ebé kle’an tebes ho ninia kontajen loron no tinan. Tempu Adventu, Festa Natál no Selebrasaun Tinan Foun, la’ós de’it eventu kalendáriu, maibé hanesan dalan espirituál ida ne’ebé orienta Fé, Esperansa no Domin. Nune’e, iha doutrina igreja katólika hanorin mai ita katak nu’udar ema kristaun katólika la selebra festa espirituál ida-ne’e ho maneira superfisiál nian maibé atu prepara-an, reflete-an no tranforma-an.

Hein iha Naroman, Moris iha domin, Hahú ho Esperansa, nu’udar sintetiza esperiénsia  espirituál ida ne’ebé kompleta ba ita nu’udar sarani kristaun. Adventu konvida ita atu hein Jezús Kristu hanesan Naroman, Natál konvida ita atu simu Jezús Kristu nia moris ho domin no tinan foun konvida ita atu hahú dalan foun ho esperansa ne’ebé funda iha Kristu.

Iha mundu ohin loron nian, iha mundu tomak espesialmente iha rai doben Timor-Leste ne’ebé ema barak moris iha barullu, konsumismu no lakon sentidu espirituál. Ha’u bele dehan nune’e, tanba realidade hatudu momoos hela iha tinan ba tinan, wainhira fulan-dezembru besik ona, naroman sira komesa nabilan iha kada uma, iha dalan-ninin, iha jardín no iha igreja sira no piór liután sunu fogete, toka-múzika Natál nian iha bairru sira, loja sira no fatin-fatin. No ema hotu preokupa ho roupa foun, hahan espesiál, dekorasaun, viajen no selebrasaun sira. Maibé, iha atividade hirak-ne’e hotu ninia leet, mosu pergunta ida ne’ebé iha nonok laran maibé kle’an tebes katak saida mak sentidu Natál nian ba ha’u?

Natál la’ós de’it festa konsumista ida, nomoos la’ós de’it tempu deskansa ka halibur malu nian. Maibé iha mistériu ida ne’e ninia fuan mak akontesimentu simples, hakraik-an no silensiozu ida: Kosok-oan ida ne’ebé moris iha balada han – fatin, dook hosi Palásiu sira no matan importante sira mundu nian. Kosok-oan ida-ne’e, toba hela iha balada han fatin nian iha rai Belem, ba sarani sira Maromak nia Oan-Mane, ne’ebé hili atu tama iha istória umana liuhusi dalan pobreza no simplisidade nian.

Iha artigu reflesaun ida-ne’e, hakarak ajuda sarani kristaun atu fila-fali ba fiar ne’ebé loos no selebra festa Natál no tinan foun ho profundidade espirituál no responsabilidade morál.

Hein iha naroman – Adventu tempu konversaun no preparasaun

Bíblia hatuur liafuan Hein (espera) mak elementu sentrál iha relasaun entre Maromak ho povu. Iha testamentu tuan hatudu ba povu Izraél hanesan komunidade ida-ne’ebé hela iha esperansa “A Vinda do Mesias” nian. Hanesan iha Profeta Isaias deklara “Povu ne’ebé la’o iha nakukun, sira sei haree naroman” (Is 9,1). Naroman ne’e simboliza libertasaun, Páz no Renovasaun ne’ebé promessa Maromak nian. Nune’e iha testamentu foun interpreta promesa ida-ne’e iha Jezús Kristu, ne’ebé São João fó-sai “Naroman loos mai iha rai-klaran, naroman ne’ebé leno ema hotu-hotu” (Jo 1,9). Tanba ne’e, tempu adventu mak hein Kristu ne’ebé mai iha istória Natál nian no hein Kristu ne’ebé sei mai ho Glória.

Liafuan Adventu mai hosi lian Latina “Adventus” signifika “mai”, “Chegada” ka “Vinda”. Iha tempu Romana nian, Adventu uza atu refere ba “a vinda do Rei, Imperador” ka Autoridade boot ba sidade ida, ne’ebé povu prepara ho serimónia no festa. Nune’e, Adventu mak tempu prepara-an atu simu Maromak ne’ebé hola isin iha Jezús Kristu. Nune’e, iha tempu adventu ninia laran nu’udar sarani Kristaun, sei prepara-an durante semana haat, liuhusi lilin adventu nian antes tama ba Selebrasaun Natál. Liuhusi lilin haat ne’e mak sai símbolu espirituál Selebrasaun Natál nian; lilin hirak-ne’e lakan progresivamente hahú hosi domingu dahuluk to’o domingu da-haat nian, simboliza katak naroman Kristu besik ona.

Lilin dahuluk: simboliza esperansa, hein Mesias ho Fé no Konfiansa; Lilin-daruak: simboliza dame (páz), rekonsiliasaun entre Maromak ho Umanidade; Lilin da-tolu: simboliza alégria, tanba vinda Kristu besik ona; no Lilin da-haat: simboliza domin (amor), manifestasaun suprema domin Maromak iha Jezús Kristu. Nune’e, sentidu loloos hosi lilin haat adventu nian hanorin mai ita nu’udar sarani kristaun katak naroman krese semana ida-idak, no konvida fiar-na’in kristaun atu prepara-an ho konsiénsia, fiar no esperansa ba Selebrasaun Natál nian.

Moris iha domin – Natál mistériu enkarnasaun, rekonsiliasaun no pas

Natál mak Selebrasaun relijioza ida ne’ebé iha sentidu profundu iha tradisaun Kristaun nian. Nune’e, la’ós de’it festa anuál, maibé Natál reprezenta mistériu espirituál ida ne’ebé hatudu Maromak nia domin, umildade no solidariedade ho humanidade. Iha perspetiva teolójika, Natál fundamenta iha konseitu Enkarnasaun, iha-ne’ebé Maromak sai ema liuhusi Kosok-oan Jezús Kristu; “Liafuan ne’e halo-an ba ema, no horik iha ita leet. Ami haree nia glória, glória nu’udar Aman nia Oan Mane mesak, nakonu ho grasa no lia-loos” (Jo 1, 14). Iha kontestu ne’e, hamosu orijen istóriku tradisaun Prezépiu sai dalan vizuál no simbóliku ida atu ajuda komunidade sarani kristaun kompriende no vivénsia mistériu ne’e ho maneira simples no konkreta. Prezépiu la’ós de’it dekorasaun Natál nian, maibé mós sai katekeze viva ida ne’ebé halo evanjellu sai besik ba moris loron-loron.

Tradisaun Prezépiu mosu hosi inisiativa São Francisco de Assis iha Sidade Greccio, Itália, iha tinan 1223. Iha-ne’ebá, envezde selebra Natál de’it iha Igreja tuir tradisaun normál, nune’e São Francisco hakarak hanoin fali simplisidade no susar ne’ebé hasoru iha momentu Kosok-oan ninia moris. Inisiativa ida-ne’e, la’ós atu halo reprezentasaun teatral de’it, maibé atu konvida ema hotu atu kontempla ho matan rasik pobreza nian, umildade no amor Maromak nian ne’ebé manifesta iha Kosok-oan ninia moris. Husi momentu ne’e, Tradisaun Prezépiu hahú espalla ba igreja no komunidade kristaun sira iha rai Europa no tuir mai ba mundu tomak.

Nune’e, ita entende ona katak Jezús ninia moris iha balada han-fatin iha rai Belem hatudu mai ita nu’udar sarani fiar-na’in katak liu hosi Jezús Kristu ninia moris hatudu duni umildade Maromak nian, ne’ebé hili tama iha kondisaun ema kiak sira nian, “Inan Virjen Maria, Nia tuur ahi nia oan-mane boot, hodi haneras no hatoba nia iha balada han fatin, basá laiha fatin oan ida ba sira iha uma laran” (Lc. 2,7). Mistériu ida-ne’e hanorin mai ita katak dignidade umana la depende ba rikeza ka podér nian, maibé ba amor Maromak nian.

To’o pontu ida-ne’e, nu’udar sarani Kristaun oinsá mak atu halo prátika loloos tuir dimensaun espirituál iha tempu Natál nian liuhusi amor no partilla ba família, sosiedade no ema seluk; hanesan iha evanjellu João hateten “Basá Maromak hadomi tebes mundu to’o fo Nia Oan Mane mesak, atu ema hotu ne’ebé fiar iha Nia labele lakon, maibé hetan moris rohan-laek” (Jo 3,16). Amor ida-ne’e, torna modelu ba vida kristaun, ne’ebé konvida fiar-na’in sira atu hadomi, tulun malu iha família no respeita ema seluk, liu-liu ba ema vulnerável sira no vizita ema moras sira; nune’e mak sai Tradisaun partilla nian loloos no reflete valór kristaun ne’ebé moris iha asaun konkretu nu’udar sarani Kristaun, “Basá Ha’u hamlaha, imi fó han Ha’u; Ha’u hamrook, imi fó hemu Ha’u; Ha’u la’o-rai, imi simu Ha’u” – “Ha’u isin tanan, imi fó hatais Ha’u; Ha’u moras, imi ba haree Ha’u; Ha’u iha dadur laran, imi ba haree Ha’u” (Mt 25, 35-36).

Natál mos iha dimensaun étika ida ne’ebé forte kona ba Pas no Rekonsiliasaun. Wainhira Jezús moris, anju sira anúnsia “Glória ba Maromak iha leten aas ba, dame iha rai-klaran ba ema sira ne’ebé Nia hadomi” (Lc 2, 14). Mensajen ida-ne’e, hatudu katak Natál mak fundamentu ba kultura pas nian. Hanesan umana kristaun, ida-idak ho ninia istória jornada moris nian ne’ebé marka ho dezafiu sira, sofrimentu oinoin, laran moras ba malu no hirus-malu, nune’e, Natál bele torna momentu reflesaun koletiva kona-ba perdaun, dame malu no hadi’a relasaun, tuir Jezús ninia hanorin “Ksolok ba sira ne’ebé harii dame, basá ema sei hanaran sira Maromak oan” (Mt 5,9). Moris tuir nune’e, ita bele sai mensajeiru umildade, amor, pas no solidariedade ne’ebé sai hosi Natál, tuir sagrada eskritura, bele inspira sarani no povu Timorense atu kontinua harii sosiedade ida ne’ebé justu liu, unida no umanizadu.

Kalan fahe-rua – hahú dalan foun ho esperansa

Iha Tradisaun Kristaun, Kalan Fahe ba Rua (tranzisaun hosi tinan tuan ba tinan foun), la’ós de’it mudansa ba númeru iha kalendáriu, maibé momentu espirituál ida ne’ebé boot tebes. Oras meia-noite simboliza remata tinan ida hahú tinan ida seluk; iha momentu ida-ne’e, ita ida-idak reflete esperiénsia tinan tuan nian; balun sente kontente tanba susesu, balun sente falla, balun sente laran-moras no balun fali sente triste tanba lakon família; ho esperiénsia hirak-ne’e hotu, nu’udar sarani kristaun la hela de’it iha saudade ka laran susar, maibé entrega hotu ba Maromak liuhusi orasaun no agradesimentu. La’ós ba ida-ne’e de’it, maibé iha kalan ne’e mos sai momentu arrependimentu no reconsiliasaun. Nune’e, hahú tinan foun ho esperansa presiza laran livre hosi ódiu, resentimentu no kulpa. Tradisaun Kristaun hanorin katak laiha dalan foun, sé laran sei todan hela iha pasadu nian, nune’e perdaun ba ema seluk no aan-rasik mak sai xave espirituál atu loke futuru.

Hahú dalan foun ho esperansa signifika hela nafatin iha konfiansa maske inserteza; nune’e  tinan foun la’ós de’it mudansa tempu, maibé viajen espirituál ida ne’ebé acompaña sarani kristaun atu moris ho laran-foun, fiar ne’ebé maduru no domin konkretu.

Konkluzaun

Hein iha Naroman, Moris iha Domin no Hahú ho Esperansa, hatudu katak fiar kristaun la’ós de’it iha selebrasaun litúrjika, maibé integra iha moris loron-loron nian. Hein iha naroman; fó vijilánsia no konfiansa iha Maromak, “Ne’e duni, matan moris hodi hamulak nafatin ba, atu bele hetan kbiit hodi hadook-an hosi buat hotu ne’ebé sei mosu no bele hamrik metin iha Oan Mane nia oin” (Lc 21,36). Moris iha domin; manifesta fiar ho asaun konkreta; perdua, serbí no partilla, “Liurai sei hatán ba sira: Tebes, Ha’u dehan ba imi; wainhira imi halo buat ne’e ba Ha’u nia alin-kiik sira-ne’e ida, imi halo mai Ha’u rasik” (Mt 25, 40). Hahú ho Esperansa; orienta moris ba futuru ho laran firme no entrega ba orientasaun divina, “Ha’u hatene planu ne’ebé ha’u iha ba imi Planu ba Pas no futuru ho esperansa” (Jr 29, 11).

Hosi dimensaun tolu ne’e, naroman, domin no esperansa, sustenta tebes vida kristaun; wainhira moris tuir loloos ida-ne’e ho fidelidade no Fé mak sei tranforma moris ho naroman, dame no renovasaun ba família no ba sosiedade.

 

Boas festas do Santo Natal e Feliz do Ano Novo ba ita hotu!   

iklan
iklan

Leave a Reply

iklan
error: Content is protected !!