iklan

OEKUSI

Inaugura projetu agrikultura iha Pante Makasar, PM Xanana apresia Oekusi-oan

Inaugura projetu agrikultura iha Pante Makasar, PM Xanana apresia  Oekusi-oan

OEKUSI, 29 Dezembru 2025 (TATOLI) –  Primeiru-Ministru, Kay Rala Xanana Gusmão, segunda ohin, inaugura projetu 15 ne’ebé konstrui hosi Autoridade Rejiaun Administrativa Espesiál Oekusi Ambeno (RAEOA) liuhusi Diresaun Rejionál Agrikultura iha bairru Aenmat suku Lalisuk sub-rejiaun Pante Makasar.

Iha biban ne’e, Xefe Governu apresia ho empreza ne’ebé ezekuta obra sira, tanba mesak Oekusi-oan, tanba tempu ona atu Timor-oan kaer rasik obra iha ninia rain rasik. Nune’e osan labele lori sai ba rai-li’ur no sirkula iha rai-laran.

“Apresia tebes tanba kompañia ne’ebé kaer obra ne’e mesak Oekusi-oan hotu, ida-ne’e duni mak ha’u hakarak se lae ita bolu ema hosi rai-li’ur mak mai no osan semo sai hotu ba rai-li’ur. Ita tenke bok an, ida-ne’e iha prosesu harii nasaun, kuandu temi harii nasaun katak Estadu, komunidade, sosiedade ho setór privadu,” Primeiru-Ministru dehan, iha ámbitu inaugurasaun iha Aenmat suku Lalisuk, ohin.

Notísia relevante:https://tatoli.tl/2025/03/12/kafi-oekusi-aprova-projetu-emerjensia-26-ho-kustu-millaun-36-resin/

Xefe Governu mós dezafia Autoridade RAEOA no komunidade katak ho fasilidade sira-ne’e, tinan ida mai laiha ona foos importadu iha Oekusi, tanba realidade katak daudaun Oekusi nakonu ho foos importadu ho marka FOLSOM. Maske nune’e iha tinan hirak liubá foos mambramo fa’an iha Dili.

“Ha’u liu ba mai ha’u haree foos Folsom nakonu iha loja sira. Ha’u mós rona katak tinan hirak liubá ne’e iha Dili fa’an membramo, más ohin iha Oekusi fa’an Folsom. Ne’ebé, tinan mai ne’e Membramo mak tenke barak no haruka mós ba fatin seluk, tanba lae ita ba sosa Folsom osan la sirkula iha ita-nia rain mas ba hotu liur”, nia preokupa.

Tanba ne’e, PM Xanana Gusmão husu nafatin ba setór privadu Oekusi atu hakbiit an nafatin hodi bele apoia Governu lokál dudu dezenvolvimentu.

Notísia relevante:https://tatoli.tl/2023/02/23/pa-raeoa-husu-setor-privadu-kontribui-ba-dezenvolvimentu-oe-cusse/

Biban hanesan, Prezidente Autoridade RAEOA, Régio da Cruz Salu hato’o satisfasaun ba parseiru dezenvolvimentu lokál sira ne’ebé konsege halo serbisu investimentu agrikultura desde tinan 2024.

“Ita-boot sira konsege halo serbisu ne’e ho di’ak bazea ba rezultadu monitorizasaun hosi diresaun rejionál infraestrutura haree katak serbisu ne’e kualidade duni no prontu atu apoia dezenvolvimentu iha setór agrikultura hodi benefisia povu Oekusi. Fatin (garajen) ne’e sentru mekanizasaun agrikultura, no iha 2015-2018 ho projetu irigasaun ita-nia impreteru halo warehouse ida no uluk ami esprimenta prodús hare mambramo ho sistema kooperativa nian, iha Dili fa’an foos mambramo ho marka karon rasik hosi Oekusi, depoisde COVID-19 produsaun menus no sistema desmontadu,” nia katak.

Maske nune’e Autoridade kolabora ona ho Kámara Komérsiu Indústria Timor-Leste (CCI-TL) atu bele reutiliza ekipamentu ne’ebé iha liuhosi maneira kooperasaun ho setór privadu.

Tuir nia, inagurasaun ne’e la’ós de’it ba projetu ida maibé pakote projetu estratéjiku kompostu hosi projetu irigasaun 10, perfurasaun bee, no perfurasaun ba produsaun animal, moru protesaun, konstrusaun garajen hodi apoia tratór.

“Projetu irigasaun sira ne’e iha papál fundamentál atu garante fornese bee ba natar sira hodi hasa’e produsaun agrikola no redús dependénsia ba udan-been hodi fó oportunidade ba natar na’in-sira hodi bele halo natar hasa’e rendimentu família,” autoridade RAEOA ne’e garante.

Eis-Sekretáriu Rejionál ba Asuntu Agrikultura ne’e subliña, katak projetu konstrusaun kanál irrigasaun 10 ho totál hektare 300 signifika katak iha tina-2025 aumenta área kultivasaun ho benefisiáriu hamutuk uma-kain 743.

“RAEOA nia poténsia iha área natar iha 2.705 ne’ebé foin lalais utiliza hektare 2.800 mak halo kultivasaun, ho nia produtividade foin atinje tonelda 3,7 iha tinan 2025. Iha esperansa sei atinje to’o tonelada 4-5 kada ektare,” nia informa.

 Notísia relevante:https://tatoli.tl/2024/10/30/agrikultura-oe-cusse-planeia-konstrui-no-reabilita-irrigasaun-25/

Entretantu, projetu 15 ne’ebé Xefe Governu inaugura mak hanesan,  konstrusaun kanál irigasaun sekundér Betbanae-Tuan iha suku Costa, ezekuta hosi kompañia Nune’o Unipesoál Lda, ho valór orsamentu  rihun $26,080.20 konstrui metru 340 hodi fasilita natar ektare 70 ho natar na’in-104.

Kanál irrigasaun primer iha Samnas suku Suni-Ufe ezekuta hosi kompañia Alva Unipesoál Lda ho valór orsamentu rihun $46,153.59 konstrui metru 552 hodi fasilita natar ektare 132 ho natar na’in-185.

Kanál irrigasaun Maes-Ana iha natar Usapibela suku Lalisuk ezekuta hosi kompañia Marhoit Unipesoál Lda, ho valór orsamentu  rihun $44,153.59, konstrui metru 565  hodi fasilita natar ektare 5 ho natar na’in-24.

Konstrusaun free levél intake iha suku Cunha ezekuta husi kompañia Elu Aluman Unipesoál Lda ho valór orsamentu rihun $3,298.11 konstrui 291 hodi fasilita natar ektare 65 ho natar na’in-170.

Konstrusaun free levél intake iha Faela-Panan, suku Bobometo, ezekuta hosi kompañia Caunan Suni Upesoál Lda ho valór orsamentu rihun $32,538.51 konstrui metru 273 hodi fasilita natar ektare 210 ho natar na’in-264.

Perfurasaun bee-moos iha Noepapa suku Usitasa’e sub-rejiaun Oésilo ezekuta hosi kompañia Abi Haenjam Unipesoál Lda ho valór rihun $28,570.30 fura bee metru 50 konstru ho tanke nia medida metru-neen no halo kanalizasaun hodi fasilita grupu ortikultura uma-kain 34.

Konstrusaun mini-embung Letfoho iha suku Lalisuk sub-rejiaun Pante Makasar ezekuta hosi kompañia Josrum Unipesoál Lda ho valór rihun $46,200.50 konstrui nia medida metru-503,83 hodi fasilita natar ektare 210 ho natar na’in-264.

Konstrusaun serbisu ezekusaun obra sekunder Tetumnanu iha suku Lalisuk ezekututa hosi kompañia Tes Neno Unipesoál Lda ho valór rihun $27,575,68, konstrui metru 272 hodi fasilita natár ektare 43 ho natár na’in-91.

Projetu konstrusaun kanál irrigasaun Feala Panan Oebaha konstrui hosi kompañia Neob Ole Unipesoál Lda ho valór orsamentu rihun $26.946,48.

Projetu perfurasaun bee-moos ba Sentro Produsaun Animál iha Makelab suku Taiboko konstrui hosi kompañia Tua Cole Unipesoál Lda ho valór orsamentu $47.781,66

Kompañia Zhanzhiang Unipesoál Lda, hasai sedimentasaun iha Barajén Tono ho valor orsamentu rihun $54.505,00. Konstrusaun lutu haleu Uma lotas de Peska Oésono konstrui hosi kompañia Cae Neno Unipesoál Lda ho valór orsamentu $13.288,03.

Reabilitasaun kanál irrigasaun Panite-Naek iha suku Lalisuk sub-rejiaun Pante Makasar ezekuta hosi kompañia Bihaki Unipesoál Lda ho valór kontratu rihun $40,867.70 konstrui metru 419 hodi fasilita natár ektare 43 ho natar na’in-88.

Kanál irigasaun Uthaufo’o iha suku Bene-Ufe sub-rejiaun Nítibe, ezekuta hosi kompañia Henas Oni Unipesoál Lda ho valór kontratu rihun $83,216.93 konstrui metru 600 hodi fasilita natár ektare 35 ho natár na’in-78.

Konstrusaun ba expansaun Garajén Tratór Aenmat iha suku Lalisuk sub-rejiaun Pante Makasar ezekuta hosi kompañia Fitun Baitanu Unipesoál Lda ho valór rihun $17,937.28.

Projetu Manutensaun mini barajem iha natar Kak Tua Ana konstroi husi kompañia Batbabu Unipesoál Lda ho valór orsamentu $9.923,72. Nune’e mós kompañia Aluman Enklave Unipesoál Lda halo manutensaun ba sentru viveiru iha aldeia Tumin suku Bobometo ho valór orsamentu $5.682,40.

Kompañia Oqui Molo Unipesoál Lda halo manutensaun ba barrajen Tono ho valór orsamentu $5.072,86. Kompañia Sulat Alebo Unipesoál.Lda halo manutensaun ba edifísiu Diresaun Rejionál Agrikultura ho valór orsamentu rihun $7.830,33. Projetu kanál irigasaun iha área natar Maes Ana Naek konstrui hosi kompañia Juta banliun Unipesoál Lda ho valór orsamentu riuhu $20,777. 63

Notísia relevante:https://tatoli.tl/2025/04/10/agrikultura-oekusi-parseriu-sira-diskute-prioridade-hasae-produsaun-agrikola/

Jornalista: Abílio Elo Nini

Editór: Rafael Ximenes de A. Belo

iklan
iklan

Leave a Reply

iklan
error: Content is protected !!