DILI, 30 Abríl 2026 (TATOLI) – Parlamentu Nasionál iha reuniaun plenária estraordinária aprova votu pezár ba falesimentu antigu deputadu Mariano Fatubai Mota ‘Marito Mota’.
Deputadu sira aprova votu pezár ne’e ho votu a favór 54, kontra no abstensaun laiha.
Sekretária Meza PN, Virgína Ana Belo, hateten aprovasaun votu a favór 54 ne’e tanba órgaun lejizlativa espresa ninia profundu pezár ba falesimentu no aprezenta sentida kondolénsia ba faluk, oan-ki’ak no família, ba Partidu Frente Revolusionária Timor-Leste Independente (FRETILIN) no amigu sira.
Nia dehan matebian iha ninia jornada moris fó ona dedikasaun ba luta libertasaun nasionál no kontribuisaun ba dezenvolvimentu país.
Matebian hakotu iis iha loron 28 Abríl iha Ospitál Nasionál Guido Valadares (HNGV, sigla portugés) tanba moras.
Biografia eis-deputadu Marito Mota
Moris iha Dili, iha loron 11 fulan-Jullu 1970, oan husi Alberto Mota no Judite Fatubai. Saudozu forma família ho Juvita Barreto de Araújo no iha oan na’in-lima.

Matebian inisia ninia partisipasaun iha luta ba libertasaun nasionál liuhusi asaun dada bandeira nasionál iha resintu eskola no kapela.
Iha tinan 1989, partisipa iha manifestasaun loron tolu ne’ebé hala’o iha Dili iha 11 Novembru 1991 hamutuk ho amigu sira hodi organiza manifestasaun pasífika iha loron tuirmai iha Igreja Motaél bá diresaun simitériu Santa Krús iha 12 Novembru 1991, no partisipa misa memória Sebastião Gomes iha Igreja Motael.
Entre tinan 1992-1993 saudozu hetan kapturasaun no detein husi militár indonéziu iha okazisaun oioin relasiona ho ninia partisipasaun ativa iha organizasaun no ezekusaun asaun iha manifestasaun lubun kontra okupasaun Indonézia no a favór ba autodeterminasaun ba Timor-Leste.
Saudozu hanesan fundadór ba grupu rezisténsia FITUN. Entre 1994-1998, partisipa ativamente iha organizasaun rezisténsia oioin.
Iha tinan 1999, matebian dezloka bá Jakarta-Indonézia hodi hasoru malu ho Kay Rala Xanana Gusmão, hodi simu orientasaun relativa ba preparasaun konsulta populár.
Hafoin indepedénsia, partisipa iha 2001 iha konferénsia nasionál dahuluk FRETILIN no eleitu sai membru komité sentrál no ezerse funsaun nu’udar membru komisaun verifikasaun dadus rejistu faze dahuluk no daruak ba kombatente libertasaun nasionál. Saudozu eleitu nu’dar deputadu iha lejizlatura dalimak, 2018-2023.
Iha okaziaun ne’e Xefe Bankada Kongresu Nasionál Rekonstrusaun Timorense (CNRT, sigla portugés), Patrocínio dos Reis Fernandes, partilla sentimentu tristeza hodi fó profundu kondolénsia.
Hodi fó sasin katak saudozu ninia jornada moris nu’udar ema patriota ida ho envolvimentu tomak iha faze rezisténsia ba libertasaun pátria no iha tempu ukun-an kontinua kontribui ba libertasaun povu.
“Ita hotu senti lakon, figura ida ne’ebé sai duni ezemplár ba juventude hotu iha tempu rezisténsia nian, dedika nia an tomak”, dehan.
Deputadu FRETILIN, Antonino Doutel Sarmento, lori bankada nia naran fó omenajen ikus ba maktoban.
Deputadu Luís Roberto husi Kmanek Haburas Unidade Timoroan (KHUNTO), husu Estadu atu matan ba faluk no oan ki’ak sira.
Bibán ne’e, Parlamentu hala’o mós sesaun solene hodi fó omenajen ba memória saudozu Marito Mota. Antes sesaun solene, hahú ho ezekusaun inu nasionál, minutu ida silénsiu, no presta omenajen ikus ba isin-mate matebian iha sala plenária ne’ebé nakonu ho matan-been.
Notísia relevante: Antigu Deputadu FRETILIN Marito Mota hakotu iis iha HNGV
Jornalista: Nelson de Sousa
Editora: Maria Auxiliadora





