iklan

HEADLINE, SAÚDE

CVTL selebra Loron Mundiál Krús Vermella ho doasaun raan

CVTL selebra Loron Mundiál Krús Vermella ho doasaun raan

Nee mak aktividades doasaun raan husi diretur eksekutivo sascas iha salaun Cruz vermelha dili 14/11/2023. Foto/Tatoli

DILI, 08 Maiu 2026 (TATOLI)—Vise-Prezidente CVTL, Marçal Freitas Mango, hateten komemora loron mundiál Kruz Vermella Internasionál iha kada 08 Maiu, mak Kruz Vermella Timor-Leste (CVTL) servisu hamutuk kresente Vermellu no Hospitál Nasionál Guido Valadares liuhusi Banco de Sangue hodi halo doasaun raan atu bele salva pasiente sira-ne’ebé mak presiza ran.

“Ohin, ita iha nasaun 198 iha mundu tomak, ita selebra ida-ne’e hanesan loron Kruz Vermella Internasionál nian loron, no ba ita hotu loron ne’ebé iha Timor-Leste komemora hodi relembra fila-fali oinsá ita ba atende ema iha  sosiedade nia leet no komunidade iha baze, kona ba sofrimentu iha baze,” Marçal Freitas Mango hateten ba Jornalista sira iha, Salaun CVTL, Formosa, ohin.

Nia dehan, bainhira mosu asidente no dezastre sira oinsá mak Kruz Vermella Timor-Leste bele halo atendimentu Primeiru sokorru ba situasaun sira hanesan ne’e, liuliu asidente rai halai, bee sa’e no anin boot kona ba dezastre nian, no kona-ba atendimentu Komunitáriu ninian ne’ebé mak presiza Kruz Vermella nia tulun hodi apoiu primeiru sokorru ba sira.

Tanba ne’e, Kruz Vermelha Timor-Leste halo servisu hamutuk ho Banco de Sangue iha Hospitál Nasionál Guido Valadares halo doasaun raan hodi ajuda pasiente sira-ne’ebé mak presiza.

“Ita halo kooperasaun ho Banco de Sangue no Banco de Sangue mak halo sensibilizasaun no atividade kona-ba oinsá mak buka raan. Iha Timor, ita presiza raan barak maibé ita fó raan menus, tanba dalaruma ita-nia familia ruma ne’ebé mak iha ospitál telefone ho emerjénsia mai iha CVTL, dehan ami presiza raan, maibé família mai fó raan tauk,” nia dehan.

Nia esplika, família barak hanoin bainhira ba halo doasaun raan ne’e sira-nia raan bele tun fali no balun dehan sira bele bokur fali, maibé progama Kruz Vermella Timor-Leste ho Banco de Sangue ninia servisu mak ida-ne’e atu tulun pasiente sira.

“Ita fó raan turuk ida ba ema ida, salva ema ida-nia vida. Maibé ita la fó raan ba ema ida, halakon ema ida-nia vida,” nia fó hanoin.

Iha fatin hanesan, Xefe Departamentu Banco de Sangue iha Hospitál Nasionál Guido Valadares, Alexandrino Mendonça, informa objetivu husi doasaun raan ida-ne’e hodi komemora loron mundiál Kruz Vermella internasionál nian, hanesan sira-nia tema hatete katak salva vida.

“Doasaun raan ne’e mak hola parte iha salva vida, ida-ne’e importante tebes. Imajina de’it bainhira ema ida faan raan mak, raan laiha para salva nia entaun nia bele hakotu nia vida. Ne’ebé, vizaun ida ne’ebé ke CVTL tau iha ne’ebá aserta ho atividade doasaun raan ne’ebé mak sira halo iha ne’e,” Alexandrino Mendonça hateten.

Nia dehan, esctoke raan ne’ebé mak daudaun ne’e iha Banco de Sangue, konserva ba iha Banco de Sangue hodi hala’o atendimentu minutu ba minutu no oras ba oras, no loro-loron ba mais raan sai tenke tama fali.

“Totál raan ne’ebé mak ohin dadersaan ekipa sira relata mai ami rejista ne’e mak hamutuk 81%. Ida-ne’e kompostu husi tipu raan A 22, tipu raan B 20, tipu raan AB 15, no tipu raan O 24, ida-ne’e mak daudaun ne’e ita konserva iha ne’ebá atu hodi halo atendimentu ba pasiente sira-ne’ebé mak presiza,” nia dehan.

Nia haktuir, raan ne’e la permanente ho montante sira hanesan ne’e, tanba komforme ba nesesidade husi doutór sira-ne’ebé mak indika mai iha Banco de Sangue.

“Se pasiente ne’ebé mak presiza raan barak entaun sai mós tenke barak, mais tenke kontinua nafatin família no voluntáriu sira mai nafatin halo doasaun raan atu ita garante katak estoke raan iha banco de sangue ne’e nafatin iha atu atende no salva pasiente sira-ne’ebé mak baixa iha Hospitál Nasionál Guido Valadares,” nia esplika.

Nia relata, tuir dadus ne’ebé mak Banco de Sangue iha, kada loron Banco de Sangue sempre oferese raan plastiku hamutuk 40 ba sala sira-ne’ebé mak iha Hospitál Nasionál Guido Valadares.

“Raan ne’ebé mak ita Timor presiza barak liu mak raan ho tipu O, tuir mak A, no B no ikus liu mak AB. Tipu raan ida-ne’ebé mak defisil ita atu hetan mak tipu raan ligasaun ho negativu, maioria ema estranjeiru raan insure negativu ne’e maioria ita Timor laiha. Ita Timor maioria insure ne’e positivu hotu, maibé ita bele iha tipu raan A, B, AB no O ita hotu-hotu nia tipu raan mak ida-ne’e mais tama ba resure ona, ne’e ita diferensa ho parte seluk,” nia informa.

Entretantu, tuir dadus ne’ebé mak iha voluntáriu husi kruz Vermella Timor-Leste hamutuk na’in 30 mak halo doasaun raan hodi komemora loron mundiál Kruz Vermella Internasionál.

Jornalista : Felicidade Ximenes

Editór        : Cancio Ximenes

 

iklan
iklan

Leave a Reply

iklan
error: Content is protected !!