OÉ-CUSSE 11 agostu 2023 (TATOLI – Autoridade Rejiaun Administrativa Espesiál Oé-Cusse Ambeno (RAEOA), kinta ne’e abertura feira durante loron 21 hodi komemora loron FALINTIL 20 agostu 1975 da dala-48 no loron konsulta populár 30 agostu 1999 ba dala-24.
Prezidente Komisaun Organizadóra, Pedro da Silva Boquifai, atuál Sekretáriu Rejionál ba Asuntu Komérsiu no Indústria, hateten, objetivu hosi feira ne’e atu sirkula ekonomia liuhosi atividade hotu no promove produtu lokál sira-ne’ebé prodús rasik mai hosi komunidade, durante loron 21, hahú iha loron 10 agostu to’o 31 agostu 2023.
“Ida-ne’e mós atu dignifika loron istóriku sira-ne’e, atu valoriza produtu lokál sira iha Oé-Cusse, atividade ne’ebé ita hala’o iha feira ne’e, hetan partisipasaun másima mai hosi grupu sira hotu, mai hosi emprezariu kiik, kooperativa no grupu indústria sira, Pedro da Silva Boquifai, ko’alia iha ámbitu abertura ne’e.
Nótisia relevante: RAEOA loke feira ho atividade sia komemora loron FALINTIL no Konsulta Populár
Nia informa, durante loron 21 nia laran, sei hala’o atividade sia hanesan, kompetisaun solu vokál, homan, soru-tais, mellora stand, ikon RAEOA, gastronomia, nata grupuk, kompetisaun halai karung, no atividade jogu tradisionál sira hanesan bola-guling, kuru-kuru, futu-manu no kere-kere.
Nia hatutan, grupu mikro no pequena empreza industria ki’ik no kooperativa artezenatu iha tenda 10, restorante produtu lokál hamutuk tenda 18, grupu hosi indústria sira hosi UNDP hamutuk tenda 10, karosa hamutuk 13, grupu agrikultura to’os na’in hamutuk tolu (3).
Nune’e mai hosis banku sira, BNCTL, BNU no Mandiri, ajénsia internasionál iha rua, NGO internasionál no nasionál iha tolu (3), autoridade lokál hosi sub-rejionál haat, telekomunikasaun Timor Telekom no Telemor tenda ida, instituisaun relijioza tenda ida, jogos tradisionál kere-kere hamutuk tenda neen (6), jogu tradisionál kuru-kuru no bola-guling hamutuk tenda 25.
Adjunta Prezidente Autoridade RAEO, Leonia da Costa Monteiro, atuál Sekretária Rejionál ba Asuntu Reforsu Institusionál, konsidera eventu ne’e importante atu fó hanoin ba ema hotu no halo reflesaun
“Loron istóriku sira-ne’e tenke kuda nafatin iha ita-nia fuan, atu hanoin habelar nafatin ba jerasaun tuir atu istória labele mate, tan ne’e maka ita halo komemorasaun eventu sira-ne’e loron rua de’it, maibé oinsa mak selebra tenke halo eventu sira hanesan daudaun ne’e, ita tenke promove ita-nia produtu sira, parabéns ba povu Oé-Cusse tanba selebra ho atividade promove ita-nia produtu rasik,” nia orgullu.
Tuir nia, liuhosi eventu sira-ne’e bele kria amizade no promove komunikasaun ba malu, tanba Oé-Cusse hetan tratamentu espesiál, iha patrimóniu no finanseiru, tan ne’e presiza hamutuk atu dudu prosesu dezenvolvimentu ekonomia.
Entretantu, durante atividade sira-ne’ebé hala’o iha feira ne’e sei hetan avaliasaun hosi komisaun organizadora atu hetan prémiu, tanba autoridade aloka orsamentu ba eventu ne’e hamutuk rihun $13-resin.
Nótisia relevante: Komemorasaun loron FALINTIL atu dignifika eroi fó vida ba luta libertasaun
Jornalista : Abílio Elo Nini
Editór : Evaristo Soares Martins





