iklan

EKONOMIA, HEADLINE

Governu no empreza Terra Global koopera hodi halo espansaun no reabilitasaun ba kafé   

Governu no empreza Terra Global koopera hodi halo espansaun no reabilitasaun ba kafé   

Imajen Tatoli/António Gonçalves

DILI, 02 Abríl 2024 (TATOLI) – Governu Timor-Leste no empreza internasionál Terra Global Capital koopera hodi halo espasaun kafé ba iha área foun, halo reabilitasaun no prepara merkadu ba produtu ne’e iha Timor-Leste ho durasaun tinan 15 nia laran, nune’e bele garante presu di’ak iha merkadu internasionál.

Prezidente Autoridade Nasionál Dezignada, I.P, husi Ministériu Turizmu no Ambiente, Pedro Marçal da Costa, konsidera programa ida ne’e foun ne’ebé ninia modalidade investimentu iha merkadu. Tanba ne’e, presiza trata kondisaun sira iha área produtiva sira ne’ebé ligadu ba produsaun kafé hodi bele fó rezultadu ida di’ak hodi garante ninia presu di’ak bainhira lori bá fa’an iha merkadu sira.

“Dalabarak ita-nia kafé sira ne’ebé kuda iha rai potensiál sira, ita la halo kontrolu ho másimu hodi garante nia kualidade. Entaun, ita presiza serbisu ho ema ne’ebé matenek iha área ne’e hodi sai perseiru di’ak atu garante kualidade kafé”, Pedro da Costa hateten ba jornalista sira iha salaun enkontru Ministériu Agrikultura, Pekuária, Peska no Floresta (MAPPF) Comoro, ohin.

Prezidente autoridade ne’e haktuir katak Governu halo parseria ho Terra Global tanba sira iha esperiénsia no hatene merkadu sira hodi tulun país atu asesu ba.

Liuhusi parseria ne’e, iha faze dahuluk, empreza finaliza ona estudu iha munisípiu hitu iha Ermera, Covalima, Manufahi, Aileu, Liquiçá, Ainaro no Bobonar0 kona-ba potensialidade kafé hira maka atu kuda, inklui rai mamuk hira maka tenke kuda ai no ai-laran hira maka sei konserva.

Husi atividade estudu ne’ebé Terra Global finaliza ona ne’e aprezenta provizoriamente nia rezultadu no dadus hatudu katak iha rai hamutuk ektare rihun 600 maka poténsia no sei kuda kafé iha rai ektare rihun 30, inklui kuda ai sira.

Ministériu no empreza sei hakat ba faze daruak nian ne’ebé sei haree liu ba nia base line ba plantasaun kafé sira iha munisipiu sira, nune’e bele diskute ona atu deside ninia kualidade no kuantidade ba produsaun iha tinan naruk nia laran.

“Ita presiza deside ninia base line, nune’e bele halo intervensaun iha merkadu katak produsaun kafé ne’ebé sei fa’an ho ninia kuantidade no kualiade hanesan ne’e atu merkadu bele fiar, inklui ninia folin sira”, realsa.

Tuir dirijente, esforsu kuda ai no kafé ne’e eziste ona, maibé atu lori bá merkadu ne’e maka sei hasoru dezafiu boot. Tanba ne’e maka Ministériu Turizmu no Ambiente kria parseria ho empreza ne’e hodi kria nia mekanizmu sira tuir nesesidade ne’ebé merkadu presiza.

Fundu atu realiza programa ne’e empreza Terra Global maka sei investe rasik nia osan, maibé a montante hira seidauk define tanba foin maka iha prosesu nia laran.

“Bainhira faze rua ne’e konklui ona, Ministériu Agrikultura no Ministériu Turizmu hamutuk ho empreza Terra Global foin realiza akordu ba tempu naruk, nune’e parseiru sira seluk ne’ebé iha interese ba área sira ne’e bele mai investe sira-nia osan hodi realiza programa espasaun ba kafé iha munisípiu hitu. Planu sei halo ba tinan 15 nia laran, ne’ebé agora iha ona faze kompleta dokumentu ba marketing nian”, esplika.

Nune’e mós, Sekretáriu Estadu Floresta, Fernandinho Vieira, afirma katak empreza Terra Global husi Amérika no Brazíl hakarak hasa’e produsaun kafé iha país no hakarak konserva ai sira.

Ezekutivu iha kompromisu hodi kontinua halo reabilitasaun no espasaun ba káfe sira iha munisípiu hitu. “Governu fó nafatin atensaun hodi apoia produtór kafé sira oinsá bele hasa’e kualidade no kuantidade liu husi atividade reabilitasaun no espasaun ba kafé”.

Jornalista: Tomé Amado

Editora: Maria Auxiliadora

iklan
iklan

Leave a Reply

iklan
error: Content is protected !!