DILI, 24 Outubru 2025 (TATOLI) – Timor-Leste (TL) sei sai membru plenu Asosiasaun Nasaun Sudeste Azíatiku (ASEAN) iha loron 26 Outubru 2025, durante Simeira ASEAN ba da-47, iha Kuala Lumpur, Malázia.
Adezaun plena ida-ne’e anunsia tiha ona iha Simeira ASEAN ba da-46, iha Kuala Lumpur, depoizde líder hotu-hotu fó apoiu tomak ba Timor-Leste atu tama formalmente ba organizasaun rejionál ne’e.
Odamatan ASEAN nian sei nakloke ofisialmente, no momentu importante ida-ne’e sei hakerek iha istória organizasaun, tanba iha loron 26 Outubru, Timor-Leste sei formalmente hola parte hanesan membru da-11 husi ASEAN.
Daudaun, membru ASEAN sira mak hanesan Brunei Darussalam, Kamboja, Indonézia, Laos, Malázia, Myanmar, Filipina, Singapura, Tailándia no Vietname. Timor-Leste sei hamutuk ho sira hanesan membru foun iha família rejionál ida-ne’e.
Hodi hatene liután kona-ba signifikadu no impaktu adezaun plena ne’e, Ajénsia Notisioza Tatoli halo vox pop ho parte setór privadu Timor-Leste atu rona sira-nia hanoin kona-ba papél no prontidaun hafoin Timor-Leste sai membru plenu ASEAN.
Setór privadu tenke preparadu hodi halo investimentu iha país

Diretora ARVEC Group Development (REAL ESTATE), Maria Carla Gonçalves Tilman, hateten Timor-Leste nia adezaun ba ASEAN ida-ne’e fó vantajen boot ba setór privadu sira atu kompete iha merkadu internasionál.
Setór privadu nasionál iha prontidaun atu kompete iha merkadu ASEAN, tenke preparadu ho meiu saida de’it no halo esforsu tanba nu’udar setór privadu observa katak tenke halo buat ruma hodi halo investimentu iha nasaun ne’e.
“Ami-nia preokupasaun mak husu ba Governu katak ita ko’alia kona-ba investimentu, ita-nia problema mak rai [iha burokrasia], tanba daudaun rai iha sidade Dili laran ne’e nasaun li’ur mak hetan oportunidade barak liu halo investimentu kompara ho setór privadu timoroan”, Maria Carla Gonçalves Tilman hateten ba Tatoli.
Lamentasaun seluk mak asesu ba setór finanseiru, nomós utilizasaun ba halo investimentu tanba hakarak kompete ho setór privadu husi li’ur tenke iha buat ruma ka investimentu ruma, nune’e bele kompete ho ema li’ur.
“Preparasaun ne’ebé ami halo antes mak haree merkadu saida mak ita presiza halo iha rai-laran. Husi ne’e ita halo peskiza ida tama ona ba business plan, inklui mós ninian dezeñu detallu preliminár. Ida-ne’e hanesan preparasaun ida, nune’e tempu to’o mai ita hetan oportunidade asesu finanseiru nomós rai, ita prontu ona”, nia dehan.
Tenke nakloke no koopera ho ema rai-li’ur halo investimentu
Emprezária Clarisa Lay mós hateten kuandu Estadu no Governu deside ona tama ba ASEAN, setór privadu tenke partisipa. Setór privadu labele dehan bele ka labele, tanba hothotu haree nasaun hanesan Kamboja, Myanmar mós sira husi funu hetan independénsia mak prepara sira-nia an tama ba ASEAN.

“Entaun, ita tama ba ASEAN ko’alia liu ba ekonomia. Ita tenke prepara ita-nia an hanesan setór privadu tama iha merkadu ASEAN ne’ebé livre liu. Ita hanoin uluk mós ita merkadu livre no agora tama ASEAN mós merkadu livre liután, maibé ida-ne’e ita bele dehan di’ak bainhira ita hotu koopera di’ak”, Clarisa realsa.
Tuir nia, tanba tama ASEAN ida-ne’e parte ida halo hothotu tenke esforsu, tanba sei iha investidór barak mak lori sira-nia finansiamentu mai, entaun hanesan setór privadu “ita mós book an hodi nakloke ita-nia an, karik ita iha rai labele investe, ita tenke koopera ho ema li’ur halo investimentu, maibé labele fó aluga, la’e ema riku tiha ita mak husik iha kotuk”, nia sujere.
“Ita mós loke an simu investimentu iha área hothotu hanesan otelaria, agrikultura, turizmu no seluk. Ita prepra an hodi kompete ho ema li’ur”, nia salienta.
Hametin kapasidade produsaun no diversifika produtu nasionál
Hanoin hanesan mós mai husi Vise-Prezidente CCI-TL ba Asuntu Agrikultura, Rui Castro, katak prontu atu kompete iha merkadu ASEAN nian. Nu’udar emprezáriu tenke hatene katak ASEAN mak merkadu livre, ida-ne’ebé forte no kompetisaun aas liu iha mundu.

“Entaun, ita presiza fortalese kapasidade produsaun no mellora ita-nia teknolojia ho kualidade no iha produtu ho padraun internasionál. Ita presiza deversifika ita-nia produtu la’ós depende de’it ba produtu ida-ne’ebé hanesan kafé, baunila no seluk tan, maibé halo valór ba produsaun lokál seluk tan”, hateten.
Iha área agrikultura nian, aumenta parseria liga ho emprezária sira husi Indonézia, Malázia, Tailándia no seluk tan, atu komprende halo komérsiu ho sira. “Tanba tama ASEAN ne’e la’ós ema de’it mak haruka mai, maibé ita mós haruka bá, ita mós tenke investe ba kapitál umanu, halo jestaun ba marketing no seluk tan”, dehan.
Nia haktuir vantajen adezaun país ba ASEAN mak asesu merkadu livre ne’ebé halo produtu hodi fó ba ema millaun 680 hanesan konsumidór, entaun Timor-Leste nia produtu lokál bele esporta.
“Nia konluzaun mak ita halo inovasaun, aumenta tan kualidade no kontinua aprende no Governu fó suporta polítika favoravel ba iha setór privadu sira. Emprezáriu sira tenke iha mentalidade prodús atu esporta, tanba tama ASEAN ne’e la’ós hein de’it importasaun, maibé ita mós halo esportasaun”, salienta.
“Ita tenke muda mentalidade halo diferensa ho nasaun sira seluk mak tenke investe iha produtu lokál ho orgániku. Ba ami agrikultór, ami konsistente atu avansa ho produtu orgániku”, afirma.
CCI-TL prepara setór privadu hodi kompete iha merkadu ASEAN
Iha sorin seluk, Prezidente Kámara Komérsiu no Indústria Timor-Leste (CCI-TL), Jorge Serrano, dehan CCI-TL daudaun halo hela esforsu hodi fó formasaun ba setór privadu sira oinsá prepraa an atu kompete iha merkadu ASEAN.
“CCI-TL nu’udar mahon ba setór privadu sira, saida mak daudaun iha halo hodi tulun ita-nia setór privadu sira mak halo advokasia, fó motivasaun negósiu nian, kontabilidade no formasaun jerál kona-ba emprezárial nian ne’ebé di’ak ba setór privadu sira”, hateten.

Iha semana oin, Timor-Leste sai membru plenu ASEAN no CCI-TL mós sei adere formalmente ba organizasaun ASEAN Business Advisory Council (ASEAN-BAC).
Nia esplika katak ASEAN ne’e Estadu mak tama, maibé setór privadu tama iha ASEAN-BAC ne’ebé CCI-TL mós foin daudaun ne’e formaliza ona akordu. ASEAN-BAC nu’udar organizasaun naun-governamentál ne’ebé harii iha 2003 hodi fó konsellu ba líder ASEAN sira kona-ba asuntu negósiu no ekonomia.
Ninia objetivu atu fasilita integrasaun ekonómika ASEAN no hametin setór privadu iha rejiaun. ASEAN-BAC serve hanesan ponte ida entre Governu no empreza sira, fornese input estratéjiku sira ba polítika no inisiativa sira ne’ebé ho objetivu atu promove kreximentu ekonómiku, investimentu no komérsiu iha ASEAN.
“ASEAN-BAC ne’e Prezidente Kámara Komérsiu hamutuk nasaun 10. Timor-Leste tama tan prezidente sai 11. Oportunidade ba ita partilla informasaun ba malu no oportunidade ba ita mós bele foti desizaun hotu iha meza. Tanba iha ne’ebá ita ko’alia negósiu, saida mak sira hakarak no merkadu ne’e hakarak, tanba ami koñese realidade negósiu agora”, nia dehan.
Tuir nia, bainhira CCI-TL sai membru ba organizasaun ASEAN-BAC ne’e di’ak tebes, tanba antes seidauk sai membru, CCI-TL la tuur iha meza hodi foti desizaun ruma, maibé sai observadór de’it, entaun empreza sira tama mai halo negósiu ne’e mai de’it no la organiza didi’ak.
“Maibé, agora ita tuur ona iha meza hanesan ho sira. Nia benefísiu mak maski tama ASEAN ne’e merkadu livre, maibé ema sei la tama mai arbiru tanba ita mós tuur iha meza bele foti desizaun katak buat ne’ebé ita-nian no sira-nian haree hamutuk benefísiu mútua ba parte hotu”, salienta.
Nia enkoraja emprezáriu sira tenke prepara an, tanba futuru CCI-TL tama ona organizasaun ASEAN-BAC ne’e fó ona oportunidade atu prodús tanba merkadu iha ona.
“Emprezáriu idaidak tenke iha vizaun, tanba emprezáriu ne’e la presiza orientasaun mak hala’o, maibé fó de’it informasaun nia hatene ona atu halo saida. Ezemplu iha ASEAN ne’e, Indonézia no Filipina presiza saida, prodús de’it ona maski sira nasaun dezenvolvida, maibé buat balu laiha”.
“Kona-ba preparasaun tenke haree uluk nesesidade merkadu. Primeiru, ita tenke haree lai nesesidade rai-laran saida maka ita bele hodi diminui tiha importasaun. Tanba ita tama ba organizasaun ne’e kepentingan hothotu ita defende ita-nian, sira defende sira-nian”, Serrano dehan.
Tanba ne’e, inisiativa emprezáriu idaidak prepara an atu kompete, tanba CCI-TL tama ona ASEAN-BAC sei fasilita de’it produtu ne’ebé atu tama ba nasaun ne’ebé no CCI-TL sei kria kontaktu ho país sira hodi hatama produtu sira.
Notísia relevante: Dalan ba ASEAN: Adezaun ba ASEAN bele hadi’a TL nia ekonomia (IV)
Jornalista: Armada Fonseca
Editora: Maria Auxiliadora





