iklan

NASIONÁL, HEADLINE, OEKUSI, POLÍTIKA

Rogério Tiago Lobato nomeadu nu’udar Prezidente Autoridade RAEOA ba tinan-lima

Rogério Tiago Lobato nomeadu nu’udar Prezidente Autoridade RAEOA ba tinan-lima

Primeiru-Ministru, Kay Rala Xanana Gusmão, prezide reuniaun Konsellu Ministru, iha Palásiu Governu, kuarta (24/01/2024). Imajen Tatoli/Francisco Sony

DILI, 24 janeiru 2024 (TATOLI)Governu liuhosi reuniaun Konsellu Ministru (KM) ordinária, kuarta ne’e, aprova ona projetu rezolusaun Governu ne’ebé aprezenta hosi Primeiru-Ministru, Kay Rala Xanana Gusmão, kona-ba Rejiaun Administrativa Espesiál Oé-cusse-Ambeno (RAEOA) no hala’o auditoria interna iha servisu Administrasaun Públika nian.

Rezolusaun Governu ne’ebé aprova ona ho objetivu atu nomea Prezidente no membru REAOA.

Notísia relevante : Komisaun Tranzisaun konklui avaliasaun ba relatóriu Autoridade RAEOA

Rezolusaun Governu ne’e ko’alia liu kona-ba nesesidade reestruturasaun no autonomia ba RAEOA tuir proposta iha programa Governu nian, ho objetivu atu rekupera konfiansa populasaun, rekupera dinamizmu iha dezenvolvimentu ekonómiku no estabelese relasaun konfiansa ho interveniente sira hotu, populasaun, parseiru no parte interesada sira seluk.

“Tanba ne’e, Governu nomea Rogério Tiago Lobato hanesan Prezidente Autoridade RAEOA, ba mandatu ida tinan-lima, ho misaun prinsipál atu superviziona atividade desentralizasaun, eduka no mobiliza populasaun lokál ba envolvimentu konxiente ida iha dezenvolvimentu ekonómiku Enklave Oé-cusse Ambenu nian,” Ministru Prezidénsia Konsellu Ministru, Agio Pereira, relata liuhosi konferénsia imprensa, hafoin reuniaun ezekutivu, iha Palásiu Governu kuarta ne’e.

Biban ne’e, Governu nomea mós sidadaun balun ba membru Autoridade RAEOA ba mandatu tinan-lima, André Lao, hanesan Sekretáriu Rejionál ba Administrasaun, Elvira Manat, hanesan Sekretária Rejionál ba Finansa, Luís de Jesus Neno, hanesan Sekretáriu Rejionál ba Saúde, Inácia Tamele, hanesan Sekretária Rejionál ba Edukasaun no Asuntus Sosiais, Filomena Sila, hanesan Sekretária Rejionál ba Agrikultura, no Marcelino Marques Coro, hanesan Sekretáriu Rejionál ba Terra no Propriedade, Rejistu no Notariadu.

Komisaun ezekutiva ba estabelesimentu zona ekonomia

Iha biban hanesan, ezekutivu sira aprova rezolusaun Governu, ne’ebé aprezenta hosi Primeiru-Ministru, Kay Rala Xanana Gusmão, ho Objetivu atu kria komisaun ezekutiva ida hodi haree ba estabelesimentu zona ekonómika dezenvolvimentu espesiál ida iha Oé-cusse Ambeno.

“Desizaun hodi kria komisaun ida-ne’e, atu konsidera katak hafoin kuaze dékada ida dezde ninia kriasaun, projetu atu estabelese Zona espesiál Ekonomia Sosiál Merkadu ida, hatudu inkapasidade atu kumpre objetivu sira ne’ebé propoin ona iha inísiu, hodi kria beibeik dúvida kona-ba ninia natureza, finalidade, kompeténsia no podér sira to’o ninia estinsaun”, Ministru Prezidénsia Agio Pereira, tenik.

Porta-voz Governu ne’e dehan, durante ne’e populasaun la haree hetan zona espesiál ne’e hanesan realidade ne’ebé bele atende sira-nia nesesidade, laiha dinamizasaun ekonómika, atinje ekuidade sosiál no partisipasaun efetiva komunidade lokál nian.

Aleinde ne’e, jestaun zona espesiál dala barak konfunde ho administrasaun Rejiaun Administrativa Espesiál Oé-cusse Ambeno nian, nune’e hamosu inserteza kona-ba ninia papél no impaktu efetivu.

“Komisaun ne’e iha responsabilidade atu prepara no aprezenta ba Governu, ho prazu fulan-12, estudu detalladu ida ho objetivu atu implementa zona ekonómika Elespesiál ida iha Oé-cusse Ambeno, liu-liu ho deskrisaun pormenorizada kona-ba ninia objetivu sira, planu implementasaun nian no orsamentu nesesáriu ba efeitu ne’e,” Ministru esplika.

Biban ne’e, Konsellu Ministru nomea João Mendes Gonçalves, hanesan Koordenadór Komisaun, enkuantu dezigna Régio da Cruz Salu no Herculano de Sousa hanesan Vise-Koordenadór.

Enkuantu, KM mós aprova projetu rezolusaun Governu ne’ebé aprezenta hosi Primeiru-Ministru, estabelese atu hala’o auditoria interna iha servisu administrasaun públika nian.

Tuir programa Governu, ne’ebé promove transparénsia, responsabilidade no integridade, rezolusaun ida-ne’e ho objetivu atu hametin órgaun inspesaun no auditoria interna, liu-liu Inspesaun Jerál Estadu hodi promove kultura dezempeñu no responsabilidade ne’ebé di’ak.

“Objetivu maka atu kria mekanizmu sira hodi monitoriza, avalia no kontrola funsionamentu servisu hodi kontribui ba administrasaun ida ne’ebé efisiente liután. Rezolusaun ne’e determina atu hala’o auditoria ba ministériu hotu no servisu sira administrasaun indireta Estadu nian, ne’ebé tenke remata iha prazu fulan neen.

Relatóriu preliminár sira tenke aprezenta iha fulan ida, ne’ebé haree liubá violasaun ba regra legál sira”, nia esklarese.

Ministru Prezidénsia Konsellu Ministru maka responsável atu asegura hodi implementa auditoria no dezenvolve, kolabora hamutuk ho Inspesaun Jerál Estadu no Komisaun Funsaun Públika, planu ida atu padroniza no garante kualidade no efikásia husi mekanizmu sira-ne’e.

Jornalista      : Antónia Gusmão

Editora           : Julia Chatarina

iklan
iklan

Leave a Reply

iklan
error: Content is protected !!