DÍLI, (TATOLI)-Fundu Dezenvolvimentu Kapitál Umanu (FDCH-sigla portugés) sei propoen ba governu atu implementa programa “Família ida, Bolsa Estudu Ida”. Nune’e, bele hamosu balansu polítika estadu nian kona-ba atu fó oportunidade hanesan ba Timóroan hotu iha Timor laran tomak.
“Bainhira FDCH ba halo audiénsia ho Komisaun C Parlamentu Nasionál iha loron 22 Fevereiru, simu sujestaun para depois bele hadi’a hodi implementa ona polítika estadu nian ne’ebé hakarak mós fó asesu hanesan ba Timoroan tomak”, informa Sekretáriu Ezekutivu FDCH, Isménio Martins da Silva, hodi responde TATOLI iha salaun INFORDEPE, Balide-Díli, ohin.
Tuir Isménio katak, atu implementa politíka ne’e tenke haree iha área prioridade nomós planu ida di’ak. Tanba ne’e, FDCH hein deit orientasaun no FDCH mós sei aprezenta planu ida para oinsa mak kada munisípiu bele iha númeru kuota ba Timoroan hotu. Katak, la’ós de’it ba veteranu nia oan sira mas ba Timoroan hotu para bele asesu oportunidade hanesan.
Isménio hateten, bainhira iha faze implementasaun politika “familia ida, bolsa estudu ida” sei koordena ho autoridade munisipal no simu orientasaun polítika husi na’i ulun sira.
Kona-ba programa ne’e nia implementasaun, Isménio liatun dehan, iha tinan 2019 ne’e seidauk sufisiente tanba FDCH sei fokus mós la’ós de’it bolsu estudu mas liliu atu halo nusa mak bele fó formasaun ba Timoroan sira ne’ebé aban bainrua bele iha ninia skills (abilidade) atu serbisu tuir polítika SEFOPE nian.
“Ita la’ós de’it ba rai li’ur, maibé asegura mós polítika rai laran hodi bele fó tan empregu barak tuir planu governu nian ne’ebé ita sempre rona katak sei kria empregu 60.000 kada tinan”, hateten Isménio Martins.
Durante ne’e FDCH mós asegura bolsu estudu ba veteranu no martir pátria nia oan hamutuk 600-resin no iha prosesu hotu bainhira fó oportunidade fali mós tenke depende ba fali qualidade pesoal.
Iha fatin hanesan, FDCH enkontru ho liña ministeriál sira hamutuk 52, ne’ebé nia osan sira tau hamutuk iha FDCH ba iha programa formasaun no bolsu estudu.
“Iha tinan ida ne’e, ita hahú ona ezekuta Orsamentu Jerál Estadu 2019 i FDCH hetan purvolta 20 milhões de doláres atu bele asegura liután kualidade ba iha ita-nia ezekusaun iha tinan ne’e. Purtantu, tuur hamutuk ho liña ministeriál sira para hodi haree ba planu, prosedimentu nomós nia ezekusaun para bele mais iha kualidade nomós rezultadu di’ak tanba tinan-tinan ita tenta revé programa sira ne’e, halo avaliasaun tanba hetan orientasaun husi Ministériu Ensinu Superiór no Kultura nomós Primeiru-Ministru kuandu FDCH ba aprezenta”, Isménio hateten.
Relatóriu FDCH nian ne’ebé aprezenta ona hatudu katak dadus benefisiáru tuir tipu programa FDCH (2011-2018) mak bazea ba programa atividade, alokasaun orsamentu, despeza, balansu, persentajen taxa ezekusaun no númeru benefisiáriu sira.
Programa atividade, 810 mak formasaun profisionál ho alokasaun orsamentu, husi 2011 to’o agostu 2018 hamutuk dolár 57,170,954.40 no despeza hamutuk dolár 49,009,320.29. Depois balansu mak dolár 8,161,925.11, persentajen taxa ezekusaun mak 86% no númeru benefisiáriu hamutuk 25,062.
Programa atividade, 811 mak formasaun téknika ho alokasaun orsamentu, husi 2011 to’o agostu 2018 hamutuk dolár 27,289,067.35 no despeza hamutuk dolár 14,188,662.60. Depois balansu mak dolár 13,100,504.75, persentajen taxa ezekusaun mak 52% no númeru benefisiáriu hamutuk 26,774.
Programa atividade, 812 mak bolsu estudu ho alokasaun orsamentu, husi 2011 to’o agostu 2018 hamutuk dolár 132,993,688.00 no despeza hamutuk dolár 110,864,113.02. Depois balansu mak dolár 22,129,952.60 persentajen taxa ezekusaun mak 83% no númeru benefisiáriu hamutuk 5,005.
Programa atividade ,813 mak tipu formasaun seluk ho alokasaun orsamentu, husi 2011 to’o agostu 2018 hamutuk dolár 37,634,699.25 no despeza hamutuk dolár 29,605,170.15. Depois balansu mak dolár 8,029,729.10, persentajen taxa ezekusaun mak 79% no númeru benefisiáriu hamutuk 9,653.
Programa atividade, 922 mak asisténsia téknika ba setór judisiál ho alokasaun orsamentu, husi 2011 to’o agostu 2018 hamutuk dolár 3,586,000.00 no despeza hamutuk dolár 1,310,000.00. Depois balansu mak dolár 2,276,000.00, persentajen taxa ezekusaun mak 37% no númeru benefisiáriu iha programa ne’e inkluidu iha programa bolsa estudu no tipu formasaun seluk.
Programa atividade, 923 asisténsia téknika ba ensinu tersiáriu ho alokasaun orsamentu, husi 2011 to’o agostu 2018 hamutuk dolár 4,300,000.00 no despeza hamutuk dolár 4,231,000.00. Depois balansu mak dolár 69,000.00, persentajen taxa ezekusaun mak 96% no númeru benefisiáriu iha programa ne’e inkluidu iha programa bolsa estudu no tipu formasaun seluk.
Husi númeru benefisiáriu ne’e, totál gastus ba programa atividade ho alokasaun hamutuk hamutuk dolár 262,974,400.00 despeza hamutuk dolár 209,208,266.06, balansu hamutuk dolár 53,767,111.56, persentajen taxa ezekusaun hamutuk 80% no númeru benefisiáriu sira hamutuk 66,494.
Jornalista: Rafy Belo
Editór: Francisco Simões
Luar biasa… Segera di realisasikan… Semoga tidak menjadi sebuah rencana belaka… Timor Leste memang👍… 🙏
Obrgd ba fdch nbe Mak ho honoin kapas atau propoem programa ba Timoroan tomak Laos veteranus Nia oan deit Mak iha direito atu ble hetan bolsu stdu maibe Timor Leste iha Ita hotu Nia liman.
Oportunidade ne Sei halo inan aman Mukit laek sra sei gaba imi Nia opiniaun furak ne obrgado