iklan

LIKISÁ, MUNISÍPIU, POLÍTIKA

Governu sei aprezenta proposta-lei finansa munisipál ba PN

Governu sei aprezenta proposta-lei finansa munisipál ba PN

Ministru Administrasaun Estatál, Miguel Pereira de Carvalho. Imajen Tatoli/Egas Cristóvão

LIQUIÇÁ, 29 novembru 2020 (TATOLI)—VIII Governu Konstitusionál lideradu Primeiru Ministru Taur Matan Ruak, sei aprezenta proposta-lei finansa munisipál (lokál) ba Parlamentu Nasionál hodi kompleta projetu-lei podér lokál no projetu-lei eleisaun munisipál.

Ministru Administrasaun Estatal, Miguel Pereira de Carvalho, hateten iha kuarta semana kotuk Konsellu Ministru hahú diskute ona lei finansa munisipál nian.

“Konsellu Ministru hahú diskute ona opsaun polítika lejizlativa ba lei finansa munisipál nian, semana rua tán ami sei aprezenta tán hodi Konsellu Ministru bele aprova no sei haruka ba Parlamentu Nasionál, liuliu ba Komisaun A para atu diskute hamutuk ho pakote lejizlativa sira seluk kona-ba podér lokál no lei eleisaun munisipál nian,” Ministru Administrasaun Estatal informa ba Agência TATOLI, iha Suku Lauata, Postu Administrativu Bazartete, Munisípiu Liquiçá, sábadu ne’e.

Nia esplika, proposta-lei finansa munisipál ne’e nu’udar lei ida-ne’ebé regula kona-ba reseita no despeza munisípiu nian, regula reseita mai hosi Orsamentu Jerál Estadu, reseita mai hosi taxa, reseita mai hosi kontribuisaun no doasaun inklui halo jestaun despeza munisipál nian.

Proposta-lei finansa lokál prevee auditória kona-ba orsamentu sira-ne’ebé maka aban bainrua sei aloka ba munisípiu sira, regula oinsá munisípiu sira bele empréstimu ka deve.

Ministu Administrasaun Estatal fó-sai katak, lei tolu kompostu hosi projetu-lei podér lokál, projetu-lei eleisaun munisipál no proposta-lei finansa munisipál tenke sai pakote lejizlativa ida tanba lei divizaun administrativa aprova dezde 2009.

Governante ne’e hateten, tarjetu Governu nian hakarak tinan oin lei tolu ne’e aprova hotu ona no promulgadu ona hosi Prezidente Repúblika nune’e fó tempu ba Governu iha 2022 aprova tán lejizlasaun subsidiáriu sira.

“Agora ninia lejizlasaun subsidiáriu sira-ne’e pelo menos iha 20 lejizlasaun ne’ebé ministériu tenke prepara no iha hela faze preparasaun nune’e depois lei tolu ne’e aprovadu entaun ita bele lori ho forma dekretu-lei ba Konsellu Ministru atu aprova. Até 2023 ne’e pelo menos enkuadramentu legál ne’e ba desentralizasaun ne’e bele preparadu hotu ona,” Ministru Miguel Pereira de Carvalho hateten.

Ministru Administrasaun Estatal hatutan, esbosu lei eleisaun munisipál ne’e prevee katak kandidatu ba Prezidente Autoridade nomoos Asembleia Munisipál sira ne’e proposta mai hosi partidu polítiku sira, katak povu ba vota diretamente.

Nia dehan, hosi Asembleia Munisipál sei hili mós deputadu lokál sira ne’ebé propoin hosi partidu polítiku sira.

“Kandidatu sira-ne’ebé propoin hosi partidu polítiku sira tanba podér lokál ne’e nu’udar órgaun reprezentativu iha munisípiu ne’ebé ho ninia prezidente autoridade nasionál povu mak hili diretamente. Kna’ar hosi deputadu munisipál nian iha ámbitu munisípiu nian, iha ezbosu lei eleisaun munisipál ne’e ladook hosi titulár órgaun soberania sira,” nia akresenta.

Ministru Administrasaun Estatal fó-sai katak, planu VIII Governu Konstitusionál nian sei realiza eleisaun munisipál iha mandatu Governu ida-ne’e maibé tenke realístiku tanba atu realiza eleisaun tenke iha uluk enkuadramentu legál sira.

Tuir nia, prioridade oras ne’e mak atu garante enkuadramentu legál sira bele aprovadu hosi Parlamentu Nasionál no promulga hosi Prezidente Repúblika.

“Nune’e mós prepara  munisípiu sira-nia aan nune’e bainhira enkuadramentu legál sira-ne’e aprovadu, ita bele deside loron eleisaun ba prezidente munisipál no asembleia munisipál nian maibé ida-ne’e desizaun polítika ne’ebé sei foti iha tempu tuir-mai tanba kondisaun atu estabelese ka atu-bele realiza eleisaun ne’e la’ós de’it kondisaun téknika atu-bele sai podér lokál ida maibé tenke inklui enkuadramentu legál sira,” Ministru Miguel hateten.

Ministériu Administrasaun Estatal nu’udar entidade governamentál responsável ba asuntu podér lokál no desentralizasaun administrativa hodi garante programa VIII Governu Konstitusionál nian.

Governu atu aprezenta proposta-lei finansa munisipál (lokál) hodi bele sai pakote lejizlativa hamutuk ho projetu-lei podér lokál no projetu-lei eleisaun munisipál ne’ebé oras ne’e iha ona Parlamentu Nasionál.

Komisaun A (Justisa no Konstitusionál) halo ona audiénsia públika ba projetu-lei podér lokál no projetu-lei eleisaun munisipál hahú hosi Covalima, Bobonaro no Ermera maibé proposta-lei finansa lokál parte ezekutivu seidauk aprova hosi Konsellu Ministru.

Lei podér lokál, lei eleisaun munisipál no lei finansa munisipál sei pakote lejizlativa ida hodi garante desentralizasaun administrativa nune’e komunga prinsípiu atu fahe kbiit Administrasaun Públika nian, ne’ebé hakerek iha Konsituisaun RDTL artigu 5 (desentralizasaun).

Nune’e mós Konstitusionál RDTL Artigu 72 (Podér lokál), alínea 1 hateten, sei harii kbiit lokál ho ema ne’ebé koletivu iha rai-laran ne’ebé iha órgaun reprezentativu, ho knaar atu organiza partisipasaun sidadaun ida-idak nian kona-ba solusaun problema rasik iha sira-nia komunidade no atu promove dezenvolvimentu lokál, no la afeta partisipasaun Estadu nian.

Alínea 2 hosi artigu 72 hatutan, organizasaun, kompeténsia, funsionamentu no kompozisaun órgaun kbiit lokál nian sei define tuir lei.

Hosi Konstituisaun RDTL artigu 7 no 72 ne’e mak hahoris dekretu-lei númeru 3/2016 emendadu hosi dekretu-lei número 9/2018 no diploma ministeriál númeru 48/2016. Diploma ministerial nu’udar matadalan téknika atu implementa objetivu loloos hosi dekretu-lei n’umeru 3/2016, maske seidauk kompletu.

Jornalista: Evaristo Soares Martins

Editór: Cancio Ximenes

iklan
iklan

Leave a Reply

iklan
error: Content is protected !!