DILI, 08 janeiru 2021 (TATOLI)–Governu liuhosi Ministériu Petróleu no Minerál (MPM) planeia kria lei fundu mineiru atubele rai reseita sira hosi rekursu minerál bainhira dezenvolve ona.
“Ha’u hanoin ita kria duni lei fundu mineiru atu rai ketak osan ka reseita sira husi investimentu mineiru sira, enkunatu fundu petrolífera rai ketak,” Ministru Petróleu no Minerál, Víctor da Conceição Soares, hateten iha sesta ne’e, iha Palásiu Governu.
Iha loron 30 jullu 2020, Parlamentu Nasionál (PN) aprova ona Projetu-Lei Kódigu Mineiru iha faze jeneralidade, ne’ebé ho lejizlasaun ne’e sei regula rekursu minerál iha rai-laran.
Notísia Relevante: PN aprova projetu-lei kódigu mineiru iha faze jeneralidade
Tuir Ministru Víctor, PN iha ona ajenda atu debate Projetu-Lei Kódigu Mineiru iha espesialidade, iha loron 08 fevereiru tinan ne’e hodi fasilita Governu regula atividade esplorasaun no produsaun ba rekursu minerál iha Timor-Leste.
“Parlamentu ajenda ona diskusaun iha espesialidade tanba antes ne’e aprova ona iha jeneralidade, atu ita hahú investe ba potensialidade mineirál iha rain maran hafoin ita kria tan lei fundu mineiru,” nia akresenta.
Antes ne’e, Autoridade Nasionál Petróleu no Minerál (ANPM) halo ona estudu barak hodi identifika potensialidade rekursu minerál iha rai maran hanesan iha osan mean no mutin, maganés no seluk tan.
ANPM asina on akontratu ho Kompañia Elegant Marble Group Unip, Limitada (EMG) no Kompañia Lokál Uma Marble Timor (UMT), Lda halo estudu ka peskiza mármore iha suku Uma Kaduak, postu administrativu Laclo, Munisípiu Manatuto.
Kontratu prospesaun ho empreza EMG, hosi nasaun Xina atu halo peskiza mármore ne’e kuaze ektare 16.000, ho durasaun peskiza durante fulan-18 họ kustu orsamentu $800.000.
Enkuantu, ANPM ho empreza UMT ho durasaun peskiza tinan ida, área peskiza ektare 400 no
kustu orsamentu $600.000 ho área peskiza iha parte norte Postu Administrativu Laclo ho ektare 400.
Governu liuhosi ANPM kontinua koopera no suporta empreza EMG-UMT atu kontinua peskiza to’o susesu liuhosi lian na’in llimanu-Laclo fó matak Malirin no loke dalan.
Jornalista: Florêncio Miranda Ximenes
Editora: Julia Chatarina