DILI, 01 abríl 2021 (TATOLI)-–Timor Gas no Petróleu, Empreza Públika (Timor GAP, E.P) asina kontratu ho kompañia Wood Group Kenny Sdn Bhd, hanesan konsultór no enjeñeira atu hala’o estudu viabilidade ba terminál importasaun Gás Naturál Likifetu (LNG, sigla inglés) iha Timor-Leste.
“Estudu viabilidade ne’e durante fulan neen, ho valór kontratu purvolta $720.825,56,” refere nota ne’ebé Agência TATOLI asesu, kinta ne’e.
Akordu asina hosi Prezidente Konsellu Administrasaun Timor GAP, António José Loiola de Sousa, akompaña direitamente hosi Diretór Manajementu Negósiu Downstream , Francelino Boavida no LNG Regasification Project Manager, Clementino Pereira, no hosi parte kompañia Wood Group Kenny Sdn Bhd, reprezenta hosi Jerente Jerál, Jeff Peaman, no akompaña mós hosi Diretór Operasaun, Andrew Chan.
Serimónia asinatura realiza via virtuál iha Kuala Lumpur, Malázia no Dili, iha loron 30 marsu 2021.

Estudu viabilidade ne’e atu fasilita Timor GAP partisipa direta iha enerjia eletrisidade nasionál Timor-Leste liuhosi fornese kombustível ba fatin tolu hanesan sentrál elétrika Hera, Betano no Oé-cusse, ne’ebé lokaliza iha parte Costa Norte no Costa Súl.
Sentrál Eletrika Hera no Betano hahú instala iha tinan 2011 ho ekipamentu hanesan jeradór 18V46 hosi Wartsila ne’ebé atualmente konfigura uza ólio gazóleu (Light Fuel Oil).
Planta eletrisidade Inur Sakato iha Rejiaun Administrativu Espesiál Oé-cusse Ambeno (RAEOA) instala iha tinan 2015 ho ekipamentu hanesan jeradór 34DF husi Wartsila no mós konfigura uza gazóleu (Light Fuel Oil), maibé Jeradór Wartsila bele konverte hósi ólio gazóleu ba gás naturál.
Konversaun hosi planta hirak ne’e atu minimiza kustu ne’ebé signifikativu tantu hosi kombustível no mós emisaun gas.
“Redusaun despeza annuál ba importasaun kombustível no hadi’a impaktu ambientál sai hanesan kauza ne’ebé interesante atu ezamina investimentu ne’ebé presiza ba konversaun,” subliña nota ne’e.
Notísia relevante: EDTL-Timor GAP selebra akordu fornese kombustível iha sentrál elétrika Betano
Ministériu Obra Públika (MOP), liuhosi Eletricidade de Tmor-Leste, Empreza Públika (EDTL, E.P) iha komitmentu atu implementa konversaun gás ba planta eletrisidade Hera no Betano.
Nune’e mós Prezidente Autoridade RAEOA, Arsénio Paixão Bano mós apoiu planu konversaun ba sentrál elétrika Inur Sakato.
Timor GAP hanesan empreza estatál petróleu no gás iha Timor Leste, hahú hala’o ona programa estudu viabilidade ba fornesimentu naturál gás ba planta eletrisidade ne’ebé eziste.
Estudu ne’e sei Jere hosi Diresaun Downstream Business Unit ho objetivu hanesan identifika merkadu potensiál atu importa LNG mai Timor Leste, identifika fatin ne’ebé potensiál atu harii portu ba LNG no halo avaliasaun ba fatin refere.
Nune’e mós, dezenvolve konseitu dezenvolvimentu ba terminál LNG no fasilidade regasification no halo estudu jeo-tékniku no jeofízika atu apoia konseitu dezenvolvimentu ba portu terminál Importasaun LNG.
Aleinde ne’e, halo estudu ba distribuisaun naturál gás ba planta eletrisidade tolu ne’e, dezenvolve estimasaun kustu kapitál investimentu no operasaun ba terminál importasaun no distribuisaun LNG no dezenvolve planu implementasaun ba fasilidade.
Atu apoia programa hirak ne’e, Timor GAP halo ona kontratu ho kompañia Wood Group Kenny Sdn Bhd, hanesan konsultór no enjeñeira, atu hala’o estudu viabilidade.
Timor GAP mós hala’o ona diskusaun ho Embaixada Estadu Unidu Amérika (EUA) kona-ba posibilidade atu fó asisténsia liu husi fundu programa TAF (Transaction Advisory Fund) ba estudu avaliasaun impaktu ambientál no mós peskiza ba fatin importasaun terminál LNG.
Dezenvolvimentu indústria ne’e sei depende ba presu enerjia ne’ebé kompetitivu hosi parte fornesidór sira, tanba ne’e implementasaun ba terminál importasaun LNG hanesan projetu infraestrutura nasionál ne’ebé importante.
Jornalista: Florêncio Miranda Ximenes
Editora: Julia Chatarina