DILI, 21 maiu 2021 (TATOLI)–Ekipa Fundu Monetáriu Internasionál (IMF, sigla Inglés) ne’ebé lidera hosi Pablo Lopez Murphy, konklui ona ‘Misaun Artigu IV’ mai Timor-Leste durante loron-lima no fó sai rekomendasaun prinsipál tolu kona-ba polítika fiskál.
“Ba oin, ekipa sei prepara no submete relatóriu ne’ebé koñesidu ho naran Relatóriu Artigu IV IMF, ne’ebé sei fasilita Governu iha dezenvolvementu polítika fiskál ne’ebé di’ak ba kurtu, mediu no longu prazu no sei serve hanesan referénsia iha faze preparasaun no elaborasaun OJE 2022. Ezersísiu ne’emak daudaun Ministériu Finansa (MF) komesa halo ona,” refere nota ne’ebé Agência TATOLI asesu iha sesta ne’e.
Rekomendasaun tolu ne’e mak hanesan, dahuluk, ekonomia Timor-Leste afetadu tebes hosi pandemia COVID-19 no inundasaun foin lalais ne’e, tanba ne’e espera iha rekuperasaun modesta iha tinan 2021 liuhosi apoiu fiskál ne’ebé forte, bele aumenta iha konsume privadu no implementasaun programa vasina COVID-19 ne’ebé hahú ona iha fulan-abríl.
Daruak, tenke vasina populasaun adultu ho lalais no fornese asisténsia finanseira ba ema ne’ebé mak vulnerável liu ne’ebé afetadu pandemia no inundasaun.
Ikus liu maka, hafoin COVID-19, esforsu sira tenke konsentra atu koloka pozisaun fiskál ida ho baze forte no iha reforma estruturál atu kria empregu no diversifika ekonomia.
Elaborasaun dokumentu ne’e hahú hosi loron 10 to’o 18 maiu 2021, ne’ebé ekipa IMF halo diskusaun virtuál ho liña ministériu relevante inklui Ajénsia Autonómu sira kona-ba situasaun atuál ekonomia Timor-Leste, progresu to’o ohin loron no dezafiu ne’ebé mak Timor-Leste enfrenta.
Ekipa ne’e hahú ho sorumutuk virtuál ho MF no Banku Sentrál Timor-Leste (BCTL, sigla portugés) hodi atualiza vizaun jerál makro ekonómiku Timor-Leste.
Aleinde ne’e, ekipa mós halo sorumutuk virtuál ho Ministériu Agrikultura no Peska (MAP) no Ministériu Turizmu, Komérsiu no Indústria (MTKI).
“Agrikultura no Turizmu nu’udar setór importante ba Timor-Leste iha ninia esforsu atu diversifika ekonomia hosi dependénsia ba minarai, maibé afetadu maka’as hosi COVID-19 no inundasaun, tanba ne’e presiza harii filafali hodi apoiu atividade buka moris no empregu ne’ebé dignu,” subliña nota hosi MF.
Iha ámbitu diversifikasaun ekonomia, ekipa IMF hetan informasaun detalla kona-ba dezenvolvementu setór privadu liuhosi diskusaun ho reprezentante sira hosi Kámara Komérsiu Indústria Timor-Leste (CCI-TL, sigla portugés), TradeInvest, Servisu Rejistrasaun no Verifikasaun Emprezariál (SERVE) no Sekretaria Estadu Formasaun Profisionál no Empregu (SEFOPE), ne’ebé konsidera hanesan parte interesada hodi hato’o problema no nesesidade atu harmoniza lei no regulamentu sira.
Ekipa IMF mós halo sorumutuk virtuál ho Ministériu Petróleu no Minerál (MPM), Autoridade Nasionál Petróleu no Minerál (ANPM), Timor GAP no konklui ho sorumutuk ho Komisaun Antí-Korupsaun (CAC, sigla portugés) kona-ba asuntu boa governasaun iha setór públiku, liuliu bainhira engaja ho setór privadu no aprovizionamentu.
CAC mós infoma sira-nia progresu Lei Antí-Korupsaun ne’ebé mak pasa ona foin lalais inklui limitasaun rekursu.
Jornalista: Antónia Gusmão
Editora: Julia Chatarina