DILI, 26 agostu 2021 (TATOLI)-–Ministériu Turizmu, Komérsiu no Indústria (MTKI) hamutuk ho ajénsia relevante sira hahú diskute hadi’a serbisu koordenasaun asegura no kontrola kualidade ai-han importasaun.
“Ita hamutuk iha ne’e atu buka dezafiu no fallansu sira, hodi bele mellora ka umenta kontrolu kualidade ai-han importasaun hodi labele fó risku ba saúde públika iha Timor-Leste,” Ministru Turizmu, Komérsiu no Indústria, José Lucas do Carmo da Silva, hateten, bainhira partisipa diskusaun meza redonda ho tema ‘povu saudável maka nasaun forte liuhosi aumentu kualidade kontrolu ba alimentár importasaun’, iha Farol, kinta ne’e.
Hahú Governu anteriór to’o agora, iha setór komérsiu no indústria, Alfándega iha mekanizmu atu kontrolu ai-han báziku maibé kontinua fó risku ba saúde públika tanba seidauk iha padraun no ekipamentu atu suporta servisu kontrolu.
Nune’e, liña minsiteriál no ajénsia hotu ne’ebé halo knaar iha área kontrolu kualidade ai-han sira, hamutuk atu haree fallansu ne’ebé fó espasu ba negósiu buka lukru maibé sasán afeta ba povu-nia saúde.
“Ita maka odamatan no xave ba nasaun no povu nia sáude, ne’ebé povu tomak fó esperansa ba ita, tanba ne’e importante hamutuk fó idea no rekomendasaun atu sériu kontrola kualidade ai-han sira atu hamutuk salva nasaun no povu,” nia apela.
Maski governante ne’e nota katak ai-han importasaun no esportasaun iha défisi iha tinan ikus, maibé nafatin presiza kontrola másimu ba produtu sira hosi nasaun li’ur.
Governu mós rekoñese iha rekomendasaun barak hosi ajénsia relevante, katak atu kontrola presiza fasilidade no laboratóriu ne’ebé daudaun hanesan problema fundamentál ba Estadu.
“Tanba ne’e presiza investe duni atu garante kualidade kontrolu ai-han sira hodi labele fó risku ba saúde públika,” nia akresenta.
Laiha laboratóriu nasionál
Prezidente Konsellu Administrativu Institutu ba Kualidade Timor-Leste (IQTL, sigla portugés), Alexandre Pires, hateten, Estadu Timor-Leste liuhosi ajénsia outonómu sira labele halo teste liuhosi matan ka haree produtu ida ho fíziku de’it, maibé tenke haree kualidade ai-han liuhosi analiza laborátoriu.
“Ita-nia dezafiu no problema boot mak laiha laborátoriu nasionál ne’ebé integradu hodi halo kontrola ba kualidade produtu ai-han importasaun sira molok sai konsumu públiku,” nia dehan.
Nia rekoñese, kuaze ai-han báziku sira ne’ebé sirkula iha Timor-Leste, laiha analiza ruma hosi laboratóriu.
“Ita-nia vida iha risku bainhira ai-han sira ne’ebé ita konsumu laiha kualidade. Ami mós kria ona lei lubuk ida atu regula ba padraun alimentasaun, maibé presiza fasilidade ka laborátoriu atu analiza,” nia hatutan.
Nune’e mós, Inspestór Jerál Autoridade Inspesaun Fiskalizasaun Atividade Ekonomia, Sanitária no Alimentar (AIFAESA), Ernesto Monteiro, hateten, kondisaun laiha laboratóriu difikulta servisu fiskalizasaun no kontrolu kualidade alimentár importasaun.
“Produtu ka ai-han ida kualidade la’ós ita haree ho matan, maibé presiza halo analiza iha laboratóriu atu hatene ai-han sira ne’ebé kondisaun fíziku di’ak ka keta iha kontamisaun balun hodi fó risku ba saúde,” nia tenik.
Maski laiha laborátoriu, maibé AIFAESA esforsu kontrola ai-han sira ne’ebé sirkula iha merkadu ho kooperasaun hosi Ministériu Saúde (MS), Laboratóriu Diágnóstika Veterinária no Laborátoriu Agúa Saneamentu.
Durante ne’e AIFAESA mós halo identifikasaun ba produtu alimentár kuaze 25.000 ne’ebé sirkula ona iha Timor-Leste, ne’ebé asosiadu ho risku ba saúde.
“Labortatóriu importante tebes tanba AIFAESA nia servisu ne’e kontrola produtu liu prazu, kontamidu, estragadu no produtu ilísitu, katak produtu ne’e la klaru ho nia letra hakerek liafuan sira ne’ebé públiku labele asesu, entaun tama kategoria ba risku saúde públika,” nia dehan.
Diretór Nasionál Kuaretena no Bio-Seguransa, Ministériu Agrikultura no Peska, Venâncio Oliveira, hateten, durante ne’e halo kontrola merkadoria ba agrikultur, liuliu alimentasaun ba ema, animál no plantasaun ne’ebé tama no sai liuhosi pontu entrada sira.
“Ita-nia difikuldade maka seidauk iha fasilidade no laboratóriu atu ai-han sira tama mai no ita analiza kle’an liu tanba produtu balun ne’ebé la’ós diretamente maihosi nia nasaun orijen, maibé liu fali nasaun seluk mak to’o Timor-Leste ho tempu naruk,” nia tenik.
Tanba ne’e, Diretór ne’e konsidera presiza estabelese laboratóriu integradu, nune’e bainhira sasán ka ai-han sira ne’e tama mai Timor-Leste, ajénsia sira ne’ebé iha pontu entrada sira halo analiza kle’an hafoin sirkula iha merkadoria.
“Durante ne’e ami haree produtu alimentár nia fízikamente de’it ho baze ba lisensa no sertifikadu, maibé la’ós tuir analiza laboratóriu,” nia dehan.
Jornalista : Florêncio Miranda Ximenes
Editora : Julia Chatarina