iklan

NASIONÁL, HEADLINE, POLÍTIKA

Somotxo sei uza farda dezmobilizadu halo leitura ba biografia Ma’Huno

Somotxo sei uza farda dezmobilizadu halo leitura ba biografia Ma’Huno

Saudozu António João Gomes da Costa ‘Ma’Huno Bulerek Karathayano’. Imajen/Espesiál.

DILI, 27 setembru 2021 (TATOLI)–Veteranu tinan 24 atuál Deputadu José Agustinho Siqueira “Somotxo Matar Mimiraka” sei uza farda dezmobilizadu halo leitura ba biografia ba António João Gomes da Costa ‘Ma’Huno Bulerek Karathayano’ iha Jardim dos Herois da Pátria, Metinaro, Dili.

Notísia Relevante: Saudozu Ma’Huno sei haloot iha bloku foun besik Nicolau Lobato

Ministru ba Asuntu Kombatente Libertasaun Nasionál, Júlio Sarmento da Costa “Meta Malik” hateten veteranu Somotxo mak sei halo leitura ba biografia Ma’Huno nian iha Metinaro.

Prezidente Komisaun B (Negósiu Estranjeiru, Defeza no Seguransa), José Agostinho Sequeira ‘Somotxo’, Imajen/Dok.Tatoli

“Saudozu Ma’Huno nia biografia sei halo leitura hosi Somotxo no Maria Paixão da Costa mak sei halo leitura ba dekretu hosi Prezidente Repúblika tanba Somotxo nu’udar dezmobilizadu entaun tenke uza duni farda ne’e. Ne’e konfirmadu ona,” Meta Mali informa ba Agência TATOLI, iha Dili, segunda ne’e.

Nia esplika, Somotxo mak halo leitura ba biografia saudozu António João Gomes da Costa ‘Ma’Huno Bulerek Karathayano’ tanba iha períodu rezisténsia nu’udar kolaboradór Xefe Estadu Maiór FALINTIL no Sekretáriu Rejiaun IV.

Nune’e mós Maria Paixão da Costa nu’udar Sekretáriu Organizasaun Populár Feto Timoroan (OPMT, sigla portugés) Rejiaun IV nian iha tempu rezisténsia.

Biografia

Ma’Huno Bulerek Karathayano “Bukar”, moris iha loron 14 abríl 1949. Oan hosi António Augusto da Costa Gomes, naturál iha Vila Real, Trás-os-Montes, Portugal, no Rosália da Costa Ximenes, natural Laleia, Manatuto.

Ma’Hunu Bulerek Karathayano frekente iha eskola primária iha Soibada iha 1974 no termina estudu iha Laceu Dr. Francisco Machado, Dili.

Ma’Hunu Bulerek Karathayano nu’udar militár obigatóriu iha tempu ezérsitu Portugés, iha kompañia Caçadores N.14, iha Lospalos, nu’udar kondutór Unimog. Ma’Hunu Bulerek Karathayano kaben ho Julieta da Costa, ne’ebé horik hela João da Costa Gomes “Lere”.

Iha 1995 kaben tán ho Maria Teresinha da Silva Viegas (atuál Deputada V Lejizlatura) nune’e horik hela oan na’in-tolu mak hanesan Alferes Infantaria Shadana Bai Bukar Salimurai Viegas da Costa, Techi Labussina Bukar Lilamurai Viegas da Costa no César Augusto Viegas da Costa.

Ma’Huno envolve ativamente iha kriasaun forsa partidária, nu’udar mós ko-fundadór ASDT (Associaçäo Social Democrátika Timorense), iha 20 maiu 1974, no FRETILIN (Frente Revolucionária do Timor-Leste Independente), iha 11 setembru 1974.

Iha 07 dezembru 1975, bainhira forsa Indonézia invadie Dili, Ma’Huno obrigadu retira ba foho nu’udar membru dahuluk Komité Sentrál FRETILN (CCF, sigla portugés) ne’ebé koloka iha Lautém, Ponta Leste, asume funsaun Komandante Interino Setór, até reorganizasaun Rejiaun sira iha 1977.

Posteriormente, nu’udar Responsável Prinsipál (RP) iha COMDOP (Comando das Operaçeões) iha Ponta Leste, abranje iha parte leste Viqueque no Baucau nian. Ma’Huno, Xanana Gusmão no Txai nu’udar membru sobrevivente iha jerasaun dahuluk hosi CCF, Frente Armada, iha interiór Pátria nian, hafoin destruisaun Baze Apoiu.

Nune’e Xanana Gusmão asume Comando da Luta Rejiaun nian, Ma’Huno integra ba dirasaun foun iha reorganizasaun Frente Armada, iha marsu 1981. Iha loron ne’e kedas nomeadu nu’udar Komisáriu Polítiku no Sekretáriu Rejiaun Militár Haksolok, iha Fronteira.

Iha loorn 20 agostu 1982, juntamente ho kuadru militár no polítiku, responsável ba reorganizasaun levantamentu armadu iha Mauchiga, Dare, Hatu Builiko, Ainaro no Rotuto, Manufahi.

Durante konversasaun entre Comando da Luta no autoridade Indonézia, ne’ebé insia iha marsu 1983, Ma’Hunu Bulerek Karathayano nu’udar responsálvel ekipa asegura resesaun armamentu exterior.

Lori tinan naruk laiha komunikasaun ho exterior iha 1985, no após resesaun Rádiu Emissor-Recetor, apelidadu hosi gerrilleiru “Alemão”, ne’ebé oferese hosi Juan Federer mo Maria do Ceu Lopes.

Iha dezembru 1988, CNRM (Conselho Nacional da Resistència Maubere) substitui ba CRRN (Conselho Revolucionário da Resistência Nacional), Ma’Huno nu’udar membru CNRM, asume kargu Sekretáriu CDF (Comissão Diretiva da FRETILIN).

Bainhira Indonézia kaptura Prezidente CNRM, Komandante FAILINTIL no Chefe de Estado-Maior-General FAlLINTIL, Xanana Gusmão iha novembru 1992, Ma’Huno asume Comando da Luta, inklui kargu Sekretáriu CDE nian.

Iha abríl 1993, Ma’Huno kaptura iha Ainaro ne’ebé hasoru torturasaun hosi torsa okupante no libertadu iha 1995. Ma’Huno partisipa ativamente iha reuniaun traballu iha ámbitu Diálogu Intra-Timorense, iha Austria.

Iha 2006, Ma’Huno dsitinje ho Ordem Dom Boaventuta, nu’udar kondekorasaun aas-liu ne’ebé dirije ba Kombatente Fundadór Movimentu Labertasaun Nasionál ba kontribuisaun ne’ebé dedika entre 15 agostu 1975 no 31 maiu 1976.  Iha 2007 nu’udar fundadór ba partidu Congresso Nacional de Reconstrução Timorense (CNRT) no asume mós vise-prezidente partidu refere.

Ma’Hunu Bulerek Karathayano nu’udar dezmobilizadu iha 20 agostu 2011 hodi fó rekuñesimentu ba tinan 17 partisipasaun iha Frente Armada.

Iha 2018, agrasiadu Kolár Orden Timor-Leste, ne’ebé Estadu rekuñese Ma’Hunu Bulerek Karathayano nia méritu exesionál iha komandu forsa armada durante kampaña. Nune’e mós Membru Komité Sentral FRETLIN, Komisáriu Polítiku, Sekretáriu Komisaun Diretiva FRETILIN no Xefe Konsellu Komité Ezekutivu Lu ta nian.

Hahú hosi 2013 to’o Ma’Hunu Bulerek Karathayano hakotu iis, nu’udar fundadór Partidu CNRT no Vise-Prezidente Partidu CNRT.

Notísia Relevante: Parlamentu Nasionál aprova votu pezár ba saudozu Ma’Huno

Jornalista : Evaristo Soares Martins

Editór       : Cancio Ximenes

iklan
iklan

Leave a Reply

iklan
error: Content is protected !!