iklan

NASIONÁL, HEADLINE, KAPITÁL

Jornalista na’in-100 hatama ona karteira profisionál ba CI

Jornalista na’in-100 hatama ona karteira profisionál ba CI

Prezidente Conselho de Imprensa , Virgílio da Silva Guterres. Imajen TATOLI/Francisco Sony

DILI, 22 dezembru 2021 (TATOLI)–Prezidente Konsellu Imprensa (CI, siga portugés), Virgílio da Silva Guterres, hateten jornalista na’in-100 hatama ona karteira profesionál tanba sai hanesan funsionáriu públiku.

Lei númeru 5/2014, 19 novembru, (lei komunikasaun sosiál) artigu 17 (inkompatibilidae ka labele hala’o tan knaar hirak seluk) iha alinea 1 hateten, profisaun jornalista labele hala’o hamutuk iha tempu hanesan ho knaar hirak seluk tuirmai; a.) Funsionáriu públiku; b.) Titulár ba kargu iha órgaun soberania ida, iha órgaun podér lokál ka lideransa komunitária; c.) Dirijente partidu polítiku; d.) Relasaun públika ka asesór ba imprensa, komunikasun no imajen; no e.) Atividade saida de’it ne’ebé ho rohan hodi promove bein ka servisu liuhosi forma publisidade.

“Antes sira simu karteira profisionál, iha kompromisu no onra hateten momós katak bainhira simu karteira mak asume knaar la kompativel ho profisaun jornalizmu, sira tenke depozita karteira,” Prezidente CI hateten ba Agência TATOLI iha Otél Luz Clarita, Bairro Formosa, kuarta ne’e.

Notísia relevante: CI atribui karteira profisionál ba jornalista na’in-ualu iha Bobonaro

Pesoál hirak ne’ebé fó filafali karteira maioria hanesan jornalista ne’ebé sai hosi Rádiu Televizaun Timor-Leste, Empreza Públika (RTTL, E.P) no agora serbisu hanesan funsionáriu públiku.

“Bainhira sira ne’ebé daudaun sai hosi profisaun jornalista no sai funsionáriu públiku, bainhira sira hakarak sai hosi pozisaun ne’ebé agora sira tuur no hakarak filafali ba serbisu jornalizmu nian, bele foti filafali karteira profisionál iha CI,” nia akresenta.

Daudaun ne’e prosesu atribuisaun karteira profesionál kontinua la’o no bainhira tinan oin situasaun normál, atividade atribuisaun sei tuir prosesu normál.

“Tinan oin bainhira laiha ona situasaun konfinamentu obrigatóriu, ita hahú prosesu normál tuir lei artigu 16 katak atu hetan karteira profisionál tenke tuir estájiu no tuir ezame. Fulan hira ba kotuk CI kontinua identifika maluk ne’ebé lei fó inzensaun, katak hala’o serbisu jornalizmu tinan-lima ba leten hafoin lei komunikasaun vigora, ita atribui karteira profisionál, nune’e ita identifika balun ne’ebé estájiu besik 200-resin,” nia dehan.

Atribuisaun karteira profisionál ba ema hala’o atividade jornalístika

Prezidente CI konsidera atribuisaun karteira profisionál ba jestór iha Rádiu Komunidade tanba antes ne’e sira prienxe kritériu uluk.

“Ita fó la’ós hanesan Rádiu Komunidade, maibé hanesan sidadaun ne’ebé sai jornalista, tanba nia serbisu hanesan jestór no voluntáriu ba Rádiu Komunidade ne’e desizaun, maibé CI atribui karteira profisionál ne’e ba ema ne’ebé hala’o atividade jornalístika,” Virgílio da Silva esplika.

Ba kestaun ne’e, Prezidente CI refere ba hirak ne’ebé la’ós jornalista maibé sidadaun ne’ebé hala’o atividade jornalístika.

“Hanesan iha Rádiu Komunidade, atu kondutór ka serbisu iha aeroportu ne’ebé de’it, bainhira nia halo atividade jornalístika hanesan ba halo kobertura, la sala buat ida bele hetan karteira profisionál. Ami fahe ne’e iha rua, ida ami fó hanesan ema jornalista profisionál no ida fó hanesan estájiu, tanba kritéria ne’ebé atu hetan karteira profisionál mak estájiu, ida-ne’e livre, sé mak halo estájiu iha mídia ida, nia bele hetan karteira estajiáriu, ne’e la presiza tuir ezame, maibé atu hetan profisionál mak tenke tuir ezame,” Prezidente CI esplika.

Lei KomSos artigu 16 hateten, atu hetan dalan ba profisaun nu’udar jornalista sei hahú ho estájiu obrigatóriu ida, ne’ebé ramata ho aproveitamentu, ho durasaun fulan-18, 12 no neen, ba sé mak iha ensinu sekundáriu rasik, lisensiatura iha área saida  de’it no lisensiatura iha área komunikasaun sosiál.

Tuir artigu 16 iha alinea 1, estájiu profisionál hala’o iha fatin ida órgaun komunikasaun sosiál nian, ne’ebé hodi hakle’an koñesimentu tékniku no linguístiku estajiáriu no ho nia rohan hodi fó ba nia koñesimentu kona-ba rejime jurídiku ba KomSos no direitu no devér ho natureza legál no étika ba profisaun jornalista.

Iha alinea 2 haktuir, jornalista ida ho esperiénsia tinan-lima liu iha profisaun ne’e, sei tuir estajiáriu, ne’ebé mak responsavel ba orientasaun estájiu.

Jornalista : Arminda Fonseca

Editora     : Julia Chatarina

iklan
iklan

Leave a Reply

iklan
error: Content is protected !!