iklan

EDUKASAUN, HEADLINE

MEJD avalia ezisténsia eskola tékniku vokasionál hamutuk 59

MEJD avalia ezisténsia eskola tékniku vokasionál hamutuk 59

Logotipu MEJD. Imajen/Espesiál

DILI, 11 outubru 2022 (TATOLI)–Ministériu Edukasaun Juventude no Desportu (MEJD) liuhosi Diresaun Nasionál Ensinu Sekundáriu Tékniku Vokasionál (DNESTV) realiza atividade avaliasaun ba implementasaun sistema avaliasaun modulár kurríkulu iha eskola sekundáriu tékniku vokasionál (ESTV) atu buka hatene dezafiu ne’ebé eskola sira hasoru dezde tinan 2014 to’o agora.

Diretór Nasionál Ensinu Sekundáriu Tékniku Vokasionál, Augusto Soares, hateten, atividade ne’e realiza tanba bainhira parte diresaun halo monitorizasaun ba prosesu aprendizajen iha ESTV 59, kompostu hosi públiku 42 no privadu 17, hatudu katak eskola hasoru dezafiu liu-liu estrutura kurrikulár eskola nia parte modular sira balun la tuir sistemátika natureza eskola tékniku vokasionál.

“Baze legál sira ne’ebé maka ha’u mensiona daudaun ne’e fó kompeténsia ba diresaun atu fó apoiu ba dezenvolvimentu no revizaun kurríkulu nasionál ba ensinu sekundáriu tékniku vokasionál bazeia ba planu implementasaun atividade anuál ministériu tinan 2022, ne’ebé hetan aprovasaun hosi Ministru Edukasaun Juventide no Desportu iha loron 08 marsu 2022,” Diretór hateten iha ninia diskursu, iha salaun Ian Marten, INFORDEPE, Balide, tersa ne’e.

Notísia relevante: MEJD prevee millaun $122 ba programa prioridade tolu iha tinan 2023

Atividade ne’e ho durasaun loron-tolu, hahú loron 11 to’o loron 13 outubru 2022, ne’ebé partisipa hosi grupu kursu tékniku indústria, tékniku ekonomia komérsiu, tékniku otelaria no turizmu, inklui tékniku produsaun agraria.

Tuir Augusto Soares, loloos implementasaun modulár ba ESTV ne’e akontese iha 10o ano, maibé implementasaun ne’e balun iha 11o ano no balun iha 12o ano.

Maski nune’e, totál estudante ne’ebé sai ona benefisiáriu ba kurríkulu ESTV ho sistema avaliasaun modular hahú hosi tinan 2014 to’o 2022 hamutuk estudante 115.372 no profesór ne’ebé implementa programa 1.411.

“Objetivu avaliasaun implementasaun kurríkulu eskola sekundáriu tékniku vokasionál atu sukat vantajen no dezvantajen liuhosi utilizasaun sistema avaliasaun modular sira. Halo analiza no diskute kle’an kona-ba dezafiu no problema sira ne’ebé durante ne’e eskola sira hasoru, liu-liu iha prosesu aprendizajen iha programa produtivu sira tuir kursu ida-idak,” nia akresenta.

Aleinde ne’e, halo mós ajustamentu ba kada kursu ne’ebé hanesan no bele hetan mudansa ruma iha estrutura kontíudu kurrikulár eskola no halo ajustamentu mós ba oráriu aprendizajen teoria no prátika ne’ebé iha modulár balun ne’ebé la kondís ho natureza kursu produtivu sira ne’ebé iha.

DNESTV organiza eskola 18, kompostu hosi públiku 15, fundasaun ida no katólika rua hodi reprezenta eskola 41 hosi eskola 59 ba atividade ne’e, ne’ebé partisipante sira ne’ebé partisipa iha atividade inklui diretór eskola no adjuntu diretór hamutuk 36, hosi kursu 19 mai hamutuk ho dirijente sira ne’ebé mai hosi munisípiu 12.

Antes realiza atividade, hosi parte DNESTV distribui ona formatu avaliasaun ba implementasaun sistema avaliasaun modular kurríkulu ba eskola sira hamutuk ho profesór disiplina produtivu sira hodi identifika hamutuk dezafiu no problema sira ne’ebé iha.

“Hau espera katak durante loron-tolu nia laran bele hetan rezultadu pozitivu ba eskola sekundáriu tékniku vokasionál nia di’ak,” nia tenik.

Hosi programa avalisaun ne’e hotu, implementasaun ne’e iha baze legál ne’ebé mai hosi artigu 32° dekretu-lei númeru 10/2021 07 jullu, primeira alterasaun hosi dekretu-lei númeru 13/2019 14 jullu kona-ba lei orgánika Ministériu Edukasaun Juventude no Desportu ne’ebé hatúr iha alinea j.

ESTV sira seidauk hetan atensaun di’ak

Iha biban hanesan, Ministru Edukasaun Juventude no Desportu, Armindo Maia, konsidera eskola ensinu sekundáriu tékniku vokasionál (ESTV) sira to’o agora seidauk hetan apoiu fasilidade di’ak inklui formasaun ba profesór adekuadu, tanba ne’e kada tinan númeru estudante sempre menus ba beibeik.

“Ita hatene Governu anteriór define ona polítika atubele intensiva no motiva estudante sira atubele tama iha eskola tékniku vokasionál liuhosi konverte eskola ensinu sekundáriu jerál. Hafoin eskola tékniku vokasionál ne’ebé la’o durante tinan barak nia laran, VIII Governu Konstitusionál haree katak eskola sira ne’e naran de’it maka muda maibé kontíudu laiha mudansa, tanba profesór barak to’o agora la hetan formasaun iha área tékniku maski kurríkulu halo duni ho sistema modulár maibé fasilidade menus tebes,” Ministru dehan.

Governante ne’e haktuir, tinan hirak liubá Ministériu Edukasaun Juventude no Desportu (MEJD) realiza estudu viabilidade no avaliasaun ida ba ESTV 70 resin iha territóriu nasionál, ne’ebé relatóriu preliminária tama ona iha MEJD no semana ne’e sei halo filafali aprezentasaun atu haree didi’ak tanba saida maka la la’o to’o hamosu númeru estudante iha eskola kada tinan menus.

“Ha’u simu ona pedidu hosi eskola tékniku vokasionál entre 3 to’o 4 mak husu ona atu re-konverte filafali ba ensinu sekundáriu jerál, karik tanba kurríkulu ladi’ak ka profesór maka seidauk to’o ou fasilidade sira maka seidauk kompletu, tanba ne’e presiza haree ho didi’ak naksalak sira ne’e iha ne’ebé atu ita bele hadi’a atu la’o ba oin,” nia akresenta.

Aleinde ne’e, kustu atu harii ESTV karun, hanesan iha Becora ne’ebé harii liuhosi apoiu KOICA nian, ho kustu millaun $8, entaun tenke iha ona estratejia ida.

“Karik kada munisípiu tenke iha duni eskola tékniku vokasionál, ida-ne’e inisiativa di’ak depois maka Governu apoiu fundu, do que harii barak ikus mai rezultadu ladi’ak. Intensaun harii eskola tékniku vokasionál sira atu bainhira estudante sira termina estudu iha eskola ida, sira bele hetan serbisu ou kria rasik serbisu ba sira-nia an,” nia tenik.

Jornalista   : Tomé Amado

Editora        : Julia Chatarina

iklan
iklan

Leave a Reply

iklan
error: Content is protected !!