iklan

EDUKASAUN, HEADLINE

Profesór sira husu ME prodús livru própriu istória Timor

Profesór sira husu ME prodús livru própriu istória Timor

Ilustrasaun livru istória. Imajen/Espesiál

DILI, 28 maiu 2024 (TATOLI)—Profesór sira husu Ministériu Edukasaun (ME) halo planu no polítika hodi prodús livru própriu kona-ba istória Timor nian, nune’e estudante sira bele asesu hodi hatene ninia istória rasik.

“Ami husu ba Governu liuhusi Ministériu Edukasaun atu iha planu bele prodús livru ketak ida-ne’ebé konta istória Timor nia mesak de’it. Livru istória jeografia ne’e iha duni istória Timor maibé la kompletu tanba kahur ho istória mundiál,” Koordenadór Eskola Ensinu Báziku Filiál (EBF) Ai-mutin, Rogério da Costa, informa ba Agência Tatoli, iha ninia knaar fatin, Ai-mutin.

Nia dehan, estudante sira presiza livru ida-ne’ebé konta loloos de’it istória Timór nia husi uluk to’o ukun-an tanba jerasaun foun sira merese atu hatene istória.

“Ita-nia oan sira, liu-liu estudante sira mak futuru ba rai ida-ne’e, tanba ne’e presiza introdús istória Timor rasik hodi sira bele hatene,” nia akresenta.

Notísia relevante : Ohin, Lansamentu Livru “Loron Ne’ebé Esperansa no Istória Rima iha Timor-Leste”

Profesora iha Eskola Ensinu Báziku Sentrál (EBC, sigla portugés) Vasco da Gama Manatuto, Clara Soares, rekomenda ba ME atu halo livru istória Timor nian ketak ida, nune’e fasil ba estudante sira hatene istória Timor.

“Ami hanorin matéria istória jeografia ne’e ba estudante sira, maibé ne’e istória kahur malu, ne’ebé ami rekomenda ba Ministériu Edukasaun se bele kria livru própriu ida kona-ba istória Timor nia. Livru ida hakerek husi ita-nia Governu ho istória Timor nia loloos ne’e laiha, ami hanorin ho foti referénsia balun husi livru seluk nomós dalaruma iha internet, la signifika livru istória jeografia ne’e istória Timor laiha, istória Timor iha, maibé atu engloba istória Timor nia loloos ne’e laiha, maibé ein jerál de’it,” Profesora tenik.

Nune’e mós, Profesór husi EBC Palaban Oé-cusse, Higino de Jesus Sarmento, rekomenda ba Governu atu hakerek livru istória Timor ho loloos tanba jerasaun foun agora ne’e barak mak la hatene istória Timor.

“Istória jeografia ne’e iha istória Timor maibé ladún kompletu tanba kahur ho istória mundiál, entaun ita tenke iha livru ketak ida, ita-nia Avo no Vizavo sira konta istória, ita ba fatin istóriku sira ita haree no rona ema konta, maibé atu iha referénsia no livru ida para ita hanorin ba ita-nia oan sira ne’e laiha. Satán ami iha Oé-cusse ne’e atu koñese ita-nia líder istóriku no veteranu sira ne’e difísil tanba livru istória la kompletu ona, fatin arkivu sira hanesan Sentru Nasionál Chega, Institutu Públiku (CNC, I.P, sigla portugés) nia fatin hodi ita lori estudante sira ba hatene istória ne’e laiha, entaun problema tebes,” nia informa.

Hatan ba kestaun ne’e, Koordenadór Gabinete Unidade Kurríkulu Nasionál iha ME, João Maupelu, hateten, ezijénsia profesór sira-nia atu predús livru istória Timor nia ketak ne’e dadaun ME hamutuk ho CNC, I.P no United Nations Educational, Scientific and Cultural Organization (UNESCO) elabora hela.

“Nia prosesu la’o hela, ita serbisu hamutuk hela ho UNESCO no CNC, I.P elabora hela, la’ós foin planu maibé ita elabora hela maibé seidauk hotu. Ita reforma kurríkulu ne’e ita sei haree istória Timor ne’e hanusa, istória mundu nia ne’e la’o hanusa, ne’e mak dezenvolve istória 1974 to’o 1999, ne’e kompeténsia ita entrega ba CNC, I.P atu prepara hodi serbisu hamutuk ho edukasaun. Ezijénsia ne’e loos no ita elabora hela. Iha livru istória jeografia ne’e iha istória Timor nia rasik maibé ita enkaixa ho istória mundu nia atu ita mós apreende istória mundu nia,” nia dehan.

Jornalista     : Osória Marques

Editora          : Julia Chatarina

iklan
iklan

Leave a Reply

iklan
error: Content is protected !!