DILI, 02 juñu 2025 (TATOLI)—Organizasaun Mundiál Saúde (OMS) iha Timor-Leste no Ministériu Saúde (MS), fó hanoin ba komunidade inklui pesoál saúde sira atu hakotu diskriminasaun ka estigma hasoru pasiente afetadu Tuberkuloze (TB) no HIV/SIDA.
“Maski iha progresu ne’ebé signifikativu, Timor-Leste nafatin iha TB ida-ne’ebé aas liu iha Sudeste Aziátiku. Enkuantu, HIV sai nafatin problema ida-ne’ebé buras,” Reprezentante OMS iha Timor-Leste, Arvind Mathur, dehan iha Otél Novo Turismo, Lesidere, Dili, segunda ne’e.
Arvind husu ba profisionál saúde sira iha liña oin atu fornese servisu di’ak ba ema sira ho TB no HIV tanba estigma mak trauma ida-ne’ebé hamosu ta’uk, ansidade, ódiu-aan no laiha esperansa.
“Tanba ne’e, saúde mentál la’ós kestaun sekundária. Se ita trata moras ne’e maibé ignora marka psikolójika sira, ita halo de’it ita-nia serbisu metade de’it,” nia informa.
OMS husu mós ba traballadór saúde sira hotu atu komprometidu la’ós de’it atu hakotu TB no HIV, maibé mós hakotu izolamentu no sofrimentu ne’ebé akompaña sira.
“OMS hamriik metin hamutuk ho Ministériu Saúde no ita-nia parseiru sira hotu iha kombate ida-ne’e. Mai ita hamutuk prevene duké kura. Mai ita kura ho silénsiu, ta’uk no injustisa ne’ebé akompaña ida-ne’e,” nia esplika.
Iha fatin hanesan, Diretora Jerál Kuidadu Saúde Primária iha Ministériu Saúde, Elisabeth Letomau, husu mós ba pasiente afetadu HIV no TB atu labele moe hodi halo pasa-revista ba sira-nia saúde iha Sentru Saúde no tau fiar ba pesoál saúde sira.
“Iha loron rua liubá ne’e, iha ona formasaun atu hasa’e kapasidade pesoál saúde sira-nian nune’e sira bele prevene aan atu labele halo diskriminasaun no habelar informasaun sira-ne’ebé liga ho sofredór TB no HIV,” nia hateten.
Nia esplika, tuir dadus ne’ebé rekollidu, diskriminasaun husi traballadór saúde sira hasoru sofredór TB no HIV iha tinan 2024 purvolta 43% kompara ho tinan anteriór no agora daudaun hahú tun ba 9%, enkuantu estigma internu iha 28% iha 2024.
Jornalista: Felicidade Ximenes
Editór: Xisto Freitas da Piedade




