Autór:
Frei Marciano A. Soares, OFM
Kontestu. Ita moris iha mundu ida ne’ebé krize ba ezemplu moris no iha kontradisaun entre lia-fuan no hahalok. Realidade moris lor-loron tantu iha vida pesoál, família, polítika no relijiaun dalabarak akontese kontradisaun ida-ne’e. Ohin loron iha família barak halo promesa konaba domin, maibé moris loron-loron dalaruma laiha domin, nakonu ho violénsia, laiha perdaun, odio no seluk-seluk. Oan sira lakon ezemplu vivo husi inan ho aman tanba ne’e dalaruma sira lakon konfiansa no la rona inan-aman. Sira la’ós banati tuir ida ne’ebé di’ak, maibé ida ne’ebé aat. Dalaruma oan sira abitua-an ho odio, laran moras, la iha perdaun, violénsia tanba sira haree no aprende husi saida mak inan-aman sira halo.
Iha eskola professora sira mos dala barak sai hanesan transmitór siénsia de’it, iha prátika moris lae. Profesór sira dalaruma hanorin de’it iha aula. Sai ba liur bele fuma hamutuk, ba futu manu hamutuk, bola guling hamutuk. Iha vida polítika hetok pior liutan. Iha kampaña sira ita bele haree momoos kona ba promesa falsa sira hanesan kebohongan publik de’it. Promesa sira hela hanesan promesa de’it. Besik ona eleisaun autór polítika sira tebar pesona, tuun ba baze, atrai povu nia fuan ho promesa furak sira atu hetan votus barak. Depois hetan votus no hetan ona poder, saida mak antes ne’e promete ho fasil haluha moos ho fasil.
Iha iha vida relijiaun dalabarak lider relijiaun sira mos ko’alia konaba Maromak ne’e laran luak, perdaun, domin maibé atitude sira dalaruma kontrariu ho saida mak sira haklaken. Dalaruma hateten dehan Jesus halo-an ki’ik no ki’ak, maibé dalaruma sira la haki’ik-an no haki’ak-an. Realidade sira ne’e sai hanesan difikuldade atu forma jerasaun foun ne’ebé kualidade iha liafuan no hahalok.
Mundu hein hela ezemplu moris
Iha adegium Latina hateten hanesan ne’e: “Componitur orbis/Regis ad exemplum.” Ne’ebé signfika katak, mundu hein hela nia Nai-ulun sira-nia ezemplu. Adegium ida ne’ebé hateten husi matenek nain ida naran Claudinus iha De Quatri Consulata Honorii, 299/300 ne’ebé hateten katak lider tenki hatudu ezemplu ne’ebé di’ak, nune’e nia emar sira bele banati tuir.
Lider ida ne’ebé soi atu ema banati ne’e mak, lider ida ne’ebé moris no hatudu onestidade. Onestu ho nia-an rasik, ba nia maluk sira, ba knaar sira ne’ebé fó ba nia no onestu ba Maromak. Segundu, lider ida ne’ebé iha kompromisu atu halo saida mak nia ko’alia ou promesa ba nia povu. Terseiru, lider ne’ebé konsistente. Katak iha korespondénsia entre lia-fuan no hahalok. Nia lia-fuan sira esplika saida mak nia halo, no nia hahalok ou asaun sira realiza saida mak nia ko’alia ou promete.
Onestidade, kompromisu no konsisténsia ajuda lider ida, inan-aman ida, profesór ida atu hadook-an husi liafuan “NATO” alias no action talks only. Esforsu atu atualiza ou realiza saida mak nia ko’alia. Ita ida-idak sai hanesan lider tantu hanesan pesoál, iha família, no iha moris sosiedade. Tanba ne’e mai ita realiza saida mak ita ko’alia. Iha lian Latina dehan “Dictum, Factum” hanesan hakerek husi Ternetius, iha Heaut, 904, katak saida mak ita hateten ida ne’e mak halo ou realiza.
Dictum Factum indika ba pessoa ida ne’ebé iha integridade, iha responsabilidade no iha konfiansa. Iha integridade tanba nia konsiente no kaer metin ba nia lia fuan depois realiza iha moris loron-loron. Nia pessoa ida ne’ebé konsistente. Responsavel hatudu katak nesesáriu atu realiza promesa no kompromisu sira ne’ebé nia halo ona. Konfiansa (trust) bainhira pessoa ida dictum factum halo ema seluk iha konfiansa ba nia.
Mensajen sagradu sira
Iha Biblia Sagradu sira ko’alia barak kona ba korespondénsia entre lia-fuan no hahalok, maibé eskritór hakarak subliña de’it fonte balu. Iha antigu testamentu ema hanesan profeta Maleakhi ko’alia konaba oinsá hasae sakrifisiu ne’ebé loos ba Nai Maromak. Nia hateten katak oferese ba Maromak ne’e oferese ida ne’ebé di’ak, ida ne’ebé kapaz no dignu; la’ós rai ida ne’ebé di’ak depois oferese de’it mak ida aat ba Maromak. Ou promesa ida di’ak ba Maromak oferta fali dia ne’ebé la di’ak. Ne’e asaun ida ne’ebé kontraditóriu no la loos. (Lee, Mal. 1:14b-2:2b.8-10)
Iha parte seluk, Saun Paulo hakerek karta ba ema Tesalonika sira kona ba esforsu sira ne’ebé sira halo atu hodi haklaken Maromak nia lia ksolok (Evagellu). Paulo fó hatene ba ema Tesalonika sira katak sira (Paulo ho nia maluk sira) la uza lia murak ou Evangellu hodi hamaus povu Tesalonika sira nia tilun no fuan hodi fó han ba sira. Paulo haktuir katak nia ho nia maluk sira tenki servisu makaas hodi haklaken Maromak Nia lia ksolok maibé servisu makaas ho sira nia liman rasik mos atu hetan ai-han ba sira nia nesesidade fízika sira. (1Tes. 2:7b-9.13).
Figura seluk, mais importante no sentrál iha Evangellu mak Jesus Kristu. Figura ida ne’ebé kapás lia-fuan no kapás mos iha asaun. Jesus nia moris asentua korespondénsia entre lia-fuan no hahalok; entre ida ne’ebé iha ita-nia laran no ida ne’ebé ita realiza iha realidade moris loron-loron. Iha Evangellu ita rona no lee oinsá Jesus halo krítika ba ema Farizeu no Eskriba sira, katak fariseu no eskriba sira ne’ebé moris iha karaterístika lideransa NATO – no action talk anly. Sira ne’e lider sira ne’ebé kapás iha koñesimentu no kapás atu haklaken Maromak nia lei sira maibé sira nihil morál no étika. Sira-nia moris nakonu ho hipokrisia no finjidu. Jesus hateten dehan labele halo tuir sira tanba sira hanorin maibé la halo; sira kesi naha todan no tau ba iha ema nia kabaas sira rasik lakohi lori. Buat hotu sira halo atu ema haree no louva sira. (lee Mat. 23:1-12).
Sira nia motivasaun mak atu hetan de’it simpatia no pozisaun ba nesesidade pesoál. Jesus hateten Fariseu no eskriba sira gosta tuur iha fatin onradu sira iha festa sira, gosta tuur iha oin iha sinagoga sira, gosta ema hahi no respeitu sira, no gosta ema bolu sira rabi/mestre. Atetude sira ne’e lori sira ba arogansia no halo sira lakon umildade. Jesus lakohi atu ema waen monu ba sira nia lia-falsa sira no lia-bosok sira ne’e ne’ebé furak no interesante iha ema nia tilun maibé nihil iha asaun. Jesus lakohi atu interese personál, naran di’ak, prestasaun no seluk-seluk husi ema ida nian halo ema sai vítima no la hetan salvasaun. Jesus ezije husi nia emar sira umildade, kompromisu, konsitente iha lia-fuan no hahalok sira.
Jesus rasik hatudu ba sira oinsá oferese-an tomak ba servisu Maromak nian no salvasaun ema nia emar sira nian. Nia rasik sai hanesan pastór, guiadór no servidór ne’ebé di’ak ho totál; servisu ho umildade, laiha eskándalu no satan ipokrisia. Ho dalan ida-ne’e Jesus Guia nia povu sira ba salvasaun. Jesus figura ou lider ezemplár ida ne’ebé hatudu momoos mai ita katak nia ko’alia saida mak nia halo no halo saida mak nia ko’alia. Ou ho lia-fuan seluk, nia lia-fuan afirma saida mak nia halo no Nia hahalok sira realiza saida mak Nia ko’alia.
Maske halo krítika ba ema Fariseu no Eskriba sira Jesus husu ba nia eskolante sira atu fó atensaun tomak ba ema Fariseu no Eskriba sira-nia hanorin. Dalawain sira hanorin buat mesak di’ak maske sira rasik la halo. Mestre husi Nazare ne hateten dala-barak sira rasik sai hanesan fatuk sidi ba ema seluk. Tanba ne’e Jesus apela ba nia eskolante sira atu rona no halo tuir saida mak sira ko’alia maibé keta halo tuir saida mak sira halo. Mensajen ba ita mos, katak dala-wain ita la banati tuir doutrina sira, ekslamasaun morál sira, – tanba ita fokus ba pesoál ida. Iha ita nia ulun dala-wain liu mosu “nia de’it hanesan ne’e ona, nia de’it la halo ona obriga fali ita atu halo.” Lia-fuan ida ne’e ou atetude ne’e sei taka ita-nia tilun atu hodi rona liafuan di’ak sira hodi konstroe moris ida ne’ebé di’ak no kualidade.
Mensajen ba ita
Iha ita nia moris loron-loron tantu iha vida pesoál, família, eskola, vida polítika no espirituál esforsu atu labele sai henesan ema Fariseu no Escriva sira; ne’ebé NATO (no action talk only). Atu labele sai ema sira ne’ebé hatene hanorin de’it, hatene ko’alia de’it, hatene promesa de’it hodi atrai ema nia fuan de’it maibé nihil iha asaun no realizasaun. Iha tempu ohin loron nesesidade tebtebes Dictum Factum. Iha vida família oan sira nesesita moris husi inan ho aman; iha eskola estudante sira presiza ezemplu moris husi profesór sira; iha vida relijiozu no polítika povu presiza ezemplu di’ak husi nai-ulun relijiaun sira no lider polítika sira. Ikus liu, “Componitur orbis/Regis ad exemplum” mundu hein hela nia Nai ulun sira nia ezemplu moris. Mundu ezije nia lider sira ne’ebé nakonu konsiénsia, responsabilida, iha integridade, no nakonu ho espíritu serbí iha moris loron-loron. (*)





