iklan

BAUKAU, HEADLINE, SAÚDE

MS-OMS realiza workshop haforsa vizilansia mortalidade iha Baukau

MS-OMS realiza workshop haforsa vizilansia mortalidade iha Baukau

Vise-Ministru Saúde, Flávio Brandão foto hamutuk ho ekipa OMS no partisipante sira seluk iha Salaun Apuramentu Administrasaun Munisipál Vila Nova, Baukau, Kinta (26/03/2026). Imajen TATOLI/Natalino Belo

BAUKAU, 26 Marsu 2026 (TATOLI)—Governu liuhusi Ministériu Saúde (MS) hamutuk ho Organizasaun Mundiál Saúde (OMS), Kinta ne’e, realiza workshop ho tema haforsa vijilánsia mortalidade iha Rejistu Sivíl Estatístika Vitál (CRVS-sigla ingleza) iha Munisípiu Baukau.

Vise-Ministru Saúde, Flávio Brandão esplika objetivu husi workshop ne’e nu’udár parte etapa dahuluk no sosializasaun ba xefe suku no pesoál saúde sira iha-ne’ebé foku ba kriasaun formatu hodi utiliza halo rejistu ba kauza taxa mortalidade nune’e sai dadus hodi halo prevensaun ba mortalidade iha Timor-Leste.

“Tempu para ita atu haree fali meiu no modelu foun ne’ebé reprezenta entidade sira hotu ne’ebé halo serbisu rejistu mortalidade iha ita-nia rai,” Flávio Brandão hateten iha Salaun Apuramentu Administrasaun Munisipál Vila Nova, Baukau.

Governante ne’e relata workshop referidu realiza durante loron rua iha-ne’ebé introdús kobertura mortalidade nune’e uniforma dadus hodi halo intervensaun iha futuru tanba durante ne’e mosu fragmentasaun iha institusaun idaidak nune’e liuhusi atividade referida bele hamosu modelu formatu hodi responde kauza mortalidade iha Timor-Leste.

Brandão husu entidade hotu tenke serbisu hamutuk nu’udár ekipa nune’e introdús koletiva hodi  fasilita Governu foti desizaun ba prevensaun taxa mortalidade iha futuru.

“Esperiénsia mak ne’e, kuandu dadus di’ak konserteja ita halo prevensaun di’ak no hetan rezulta di’ak,” nia argumenta.

Iha fatin hanesan, Sekretáriu Munisipál Asuntu Administrasaun no Finansa Baukau, Juvinal Daniel Filipe husu ba xefe suku sira atu kolabora nune’e rezultadu husi workshop bele implementa iha baze liuliu rejista komunidade ne’ebé lakon vida inklui kauza husi mate nune’e fasilita Ministériu Saúde halo prevensaun ba taxa mortalidade.

Iha fatin hanesan, Reprezentante Organizasaun Mundiál Saúde (OMS) iha Timor-Leste, Arvin Mathur hateten Baukau sai munisípiu dahuluk ba implementasaun CRVS iha-ne’ebé sei implika ba nasionál, nune’e durante implementasaun sei iha prioridade tolu hanesan hametin koordenasaun entre ministériu sira, hadi’a kompletu no kualidade relatóriu kona-ba mate no dezeña sistema sira-ne’ebé funsiona iha liña oin.

“Mai ita hotu uza oportunidade ida-ne’e atu harii sistema ida-ne’ebé loloos, no ida-ne’e hahú iha Munisipiu Baucau no habelar ba iha territóriu,” Arvin Mathur hateten.

Entretantu, workshop haforsa vijilánsia ba mortalidade iha CRVS bainhira finaliza sei dezeña enkuadramentu hanesan harii iha sistema nasionál ne’ebé iha ona, paralelu ba sistema jerasaun evidénsia ne’ebé koordenada, hadi’a kompletu no kualidade dadus kona-ba mortalidade, hametin koordenasaun entre setór sira no garante nasaun nia na’in no sustentabilidade.

Jornalista: Natalino Belo 

Editór: Xisto Freitas da Piedade

iklan
iklan

Leave a Reply

iklan
error: Content is protected !!