DILI, 13 Abríl 2026 (TATOLI)–Ministériu Edukasaun (ME) liuhusi Institutu Nasionál Formasaun Dosente no Profisionál Edukasaun (INFORDEPE) hamutuk ho Ekipa Gabinete Unidade Kurríkulu Nasionál no United Nations Educational, Scientific and Cultural Organization (UNESCO), fasilita formasaun Traning of Trainers (TOT) kona-ba reforma kurríkulu ensinu báziku terseiru siklu ba 8⁰ ano.
Ministra Edukasaun, Dulce de Jesus Soares, hateten, formasaun ne’e partisipa husi manorin no jestór eskola hamutuk 360, ne’ebé objetivu husi atividade ne’e mak atu kapasita no hasa’e partisipante sira-nia koñesimentu atu hatutan fali ba estudante sira iha prosesu aprendizajen.
“Ha’u hatene katak kurríkulu ne’e ho ninian manuál sira kria ho kualidade sientífiku, liuhusi konsultasaun husi ema barak. Maibé kurríkulu ho kualidade se la fó rezultadu efetivu iha prosesu aprendizajen ba estudante sira, se laiha formasaun no preparasaun ne’ebé natoon,” Ministra dehan ba Fornalista sira iha salaun IAN Martin INFORDEPE, Balide, Segunda ne’e.
Maski halo revizaun ba kurríkulu, maibé materia balun kontinua foti husi kurríkulu anteriór.
“Ita halo revizaun kurríkulu ne’e bazeia ba abilidade sékulu-XXI, aprendizajen tenke bazeia ba kompeténsia no edukasaun ne’ebé foka ba estudante, no estudante tenke kompriende kona-ba konteudu hodi dezenvolve sira-nia abilidade,” nia akresenta.
Notísia relevante : KM aprova kurríkulu programa nasionál ekivalénsia ba ensinu sekundáriu
Iha matéria 10 mak halo revizaun, entaun tenke eleva profesór sira-nia koñesimentu liliu kona-ba sékulu-XXI ne’ebé ko’alia kona-ba koordenasaun, komunikasaun, uzu teknolojia nomós hasees labarik sira husi maneira aprendizajen ne’ebé sira dekor de’it maibé tenke kompriende konteudu.
Nia fundamenta, profesór selesionadu mak partisipa iha formasaun, ezemplu se nia profesór matemátika 8⁰ ano, nia mak mai partisipa formasaun.
“Sira ne’e profesor ne’ebé ita selesiona entre profesór barak atu sira fila ba sai formadór hamutuk ho ekipa INFORDEPE hodi fasilita fali formasaun ba profesór sira seluk,” Dulce fundamenta.
Biban ne’e, Ministra Dulce mós apela ba manorin sira, katak la’ós de’it sai profesór ka profesora, maibé sai formadór ba sira-nia kolega sira tanba sira selesionadu.
Iha fatin hanesan, Prezidente INFORDEPE, Domingos Martins, haktuir, tinan kotuk INFORDEPE implementa ona formasaun ba 7⁰ ano ensinu báziku no ba tinan ne’e formasaun ba 8⁰ ano.
“Daudaun ita la’o ho formasaun maibé ba nia implementasaun ita sei implementa iha tinan 2027 ho matéria 10. Ne’e ami serbisu hamutuk ho ekipa elevadór husi kurríkulu,” nia dehan.
Matéria 10 hanesan matemátika, saúde bein-estar no edukasaun artístika, siénsia naturál, siénsia sosiál la inklui lingua portugeza.
“Ba lingua portuhueza ita sei halo kolaborasaun ho Governu Brazil, liu-liu UNICAM, sira mak sei elebora matéria no fasilita formasaun lingua portugeza, nune’e sei implementa iha fulan-Jullu tinan ne’e,” nia katak.
Nune’e mos, Koordenadora UNESCO ba Projetu Edukasaun, Hye Young (Hailey) KIM, hatene loron ohin marka pasu signifikativu ida iha reforma kurríkulu terseiru siklu EBC nian ne’ebé hahú ona iha tinan 2024. Hafoin susesu ho lansamentu kurríkulu 7.º ano iha tinan kotuk.
“Ami sente orgullu tebes bele hamutuk fali ho ita-boot sira hodi lansa fali kurríkulu 8.º ano iha tinan ida-ne’e. Ami mós hein katak sei kontinua akompaña lansamentu ba 9.º ano iha tinan oin mai. Aprosimasaun tuir faze ida-ne’e hatudu duni kompromisu, pasiénsia, no vizaun luan hosi Ministériu Edukasaun hodi asegura reforma ida-ne’e la’o ho loos no di’ak” nia katak.
Tuir nia, kurríkulu foun ne’e bazeia ba prinsípiu igualdade, inkluzividade, no aprendizajen partisipativu. Ida-ne’e inklui mós metodolojia pedagójika ne’ebé bazeia ba inquiry-based learning ne’ebé bele adapta ba kontestu lokál, hodi foti valór kulturál no sosiál Timor-Leste nian ne’ebé riku tebes.
“Kurríkulu ne’e mós dezeña hodi promove abilidade ne’ebé ita-nia foinsa’e sira presiza duni, hanesan hanoin krítiku, kolaborasaun, komunikasaun, kreatividade, no kapasidade atu rezolve problema reál iha sira-nia komunidade, iha nivel nasionál to’o nível globál,” nia hato’o.
Jornalista : Osória Marques
Editora : Julia Chatarina




